Minizamyslenie Prijatie ľudskosti

Ak budeme vnímať krst len ako sviatosť, ktorá zmýva hriechy, tak sa Ježiš nemusel postaviť do radu pri Jordáne, aby ho podstúpil. V krste však ide ešte o niečo viac.

Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. (Mt 3, 13 – 17)

Anselm Grün vidí Ježišov aj náš krst takto: „V psychológii je voda symbolom nevedomia. Pri krste zostupujeme do hlbín svojho nevedomia, do priepasti vlastnej duše, do ríše tieňov, do ktorej sme vtlačili všetko, čo sme odmietli vo svojom živote prijať. A práve vtedy, v tejto temnote sa nad nami otvorí nebo. Je to krásny obraz vyjadrujúci tajomstvo kresťana. Že máme odvahu prijať svoju vlastnú ľudskosť, so všetkými jej výškami a hĺbkami, aj s temnotou, ktorá sa v našom nevedomí zahniezdila.“

Z tohto pohľadu je krst prijatím našej ľudskosti a Ježiš ním ako človek vyjadruje to, že svoju ľudskosť naozaj naplno prijíma. Boh, ktorý z neba hovorí: „Ty si môj syn, ty si moja dcéra“, zase dáva jasne najavo, že nás všetkých prijíma takých, akí sme, aj to, že naplnený život (Jn 10, 10) neprežijeme iným spôsobom než ako telesní ľudia z mäsa a kostí, so všetkým, čo to prináša.

My sa noríme do Boha a Boh sa vnára do nás. Krst je symbolom tohto večného prepojenia. Aj pre tých, ktorí neboli pokrstení vodou, ale krstom hľadania, túžby, bolesti či lásky. (Jozef Husovský)