Minizamyslenie Zjavenie v Galilei

Ježiš sa v Lukášovom a Jánovom evanjeliu zjavil učeníkom hneď v deň svojho vzkriesenia, a to v Jeruzaleme (Lk 24, 36; Jn 20, 19). Prečo ich Matúš a Marek posielajú do Galiley a dokonca na vrch?

A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ (...) Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ (Mt 28, 8 – 15)

Je to zvláštne, všetci sú na juhu, v Jeruzaleme, prečo by mali absolvovať trojdňovú viac ako stokilometrovú cestu, keď chcú vidieť Ježiša? 

Nejde o topografický, ale o teologický údaj. Cesta trvajúca niekoľko dní je dobrým časom na to, aby si opäť poskladali rozhádzané puzzle všetkého, čo sa stalo. A Galilea naznačuje, že Ježiš ich posiela tam, kde sa celý príbeh začal. Veď zmŕtvychvstanie je novým začiatkom. Začína sa nová etapa, nový príbeh lásky v Galilei. 

Ďalším určením ich cesty je vrch (Mt 28, 16). Na vrchu zažili vrcholový čas s Ježišom. Jeho premenenie, ale hlavne Blahoslavenstvá a celé „vrcholové“ učenie (Mt 5, 1n). 

„Evanjelista nám tak chce povedať, že ak chceme stretnúť vzkrieseného Ježiša, musíme sa postaviť do sféry Blahoslavenstiev a uvádzať ich do praxe (Mt 5, 1 – 10),“ píše biblista Alberto Maggi a pokračuje: „Možnosť stretnúť vzkrieseného Ježiša nie je privilégium udelené pred dvetisíc rokmi zopár desiatkam šťastlivcov, ale príležitosť ponúkaná veriacim všetkých čias: možnosť vidieť Boha nie je odmenou patriacou do budúcnosti, ale stála každodenná skúsenosť prítomnosti určená ‚čistým srdcom‘ pre priezračných a priehľadných ľudí, ktorí sú blahoslavenými.“ (Jozef Husovský)