Minizamyslenie Dress code

Ten nevhodne oblečený pán nenarúša len svadobnú hostinu, ale celé Ježišovo podobenstvo, ktoré by sa inak zrejme predsa len skončilo happyendom.

Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.“ (Mt 22, 1 – 14)

Prečo Ježiš, ktorý nikdy nebol členom módnej polície ani sa nedržal predpísaného dress codu, zrazu rieši oblečenie?

Nejde o oblečenie. To je iba metafora, habitus, ktorý definuje ľudskú osobnosť. Ten pán jednoducho sedí na svadbe ako päť peňazí. Je tu možno zo zvyku, preto, aby sa nepovedalo, jednoducho ho to vrcholne nebaví. Aj on patrí medzi tých, ktorí na svadbu nechceli ísť, ale nechal sa „ukecať“.

Pán v nevhodnom obleku má iba dve možnosti. Môže ísť na inú svadbu, kde ho to bude baviť, alebo môže zmeniť svoj „habitus“. Môže sa zapojiť do rozprávania, programu, tanca. Môže okolnosti ovplyvniť tak, aby sa na nej cítil dobre. A spolu s ním aj jeho spolusvadobčania.

Podobne je to aj s prítomnosťou v cirkevných, pracovných či iných spoločenstvách. To, že sa v nich necítime dobre, nemusí byť chybou samotného zoskupenia. A ešte predtým ako sa rozhodneme vziať klobúk a odísť, môžeme veci ovplyvniť. Podobne ako onen pán. A svadba sa pre nás aj pre neho predsa len môže stať nezabudnuteľným zážitkom. (Jozef Husovský)