Minizamyslenie Univerzálny Boh

Čo viac môže človek dať ako seba samého? To je základný Ježišov odkaz tejto „eucharistickej diskusie“.

Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Jn 6, 51 – 58

Je však zaujímavé, akým spôsobom sa Ježiš necháva. Nie v nejakom posvätnom spise alebo niečom, čo bude uložené za nepriestrelným sklom na kultovom mieste a my sa na to budeme chodiť s úctou pozerať. A ešte si zaplatíme mastné vstupné.

Ježiš sa necháva v ingrediencii, ktorá tvorí základ každodenného menu – v chlebe. Čo tým chce naznačiť? Že chce byť súčasťou aj toho najvšednejšieho dňa. Chce byť posilou vtedy, keď sme hladní. Chce byť pre všetkých. Keby mal byť iba odmenou za to, že sme všetko poctivo „zachovávali od svojej mladosti“ (Mk 10, 20), asi by sa nechal v najlepšom šampanskom a výberovom kaviári.

To však nie je jediný spôsob jeho „zostávania vo svete“. Povedal, že ho môžeme stretnúť v maličkých prehliadaných ľuďoch (Mt 25, 40), že je tam, kde sú dvaja alebo traja spojení v jeho mene (Mt 18, 20), ba dokonca, ako píše Richard Rohr vo svojom vrcholnom diele Univerzálny Kristus, že Krista môžeme vidieť úplne vo všetkom. V slnku, ktoré nám zasvieti do okna, v holubovi na námestí aj v nepríjemnej obsluhe v supermarkete.

Nie je to úžasné? Boh nie je len „nedeľnou záležitosťou“. Je všade tam, kde ho potrebujeme. Dokonca aj vtedy, keď máme pocit, že ho nepotrebujeme. Ako možnosť a ponuka: „Vezmite a jedzte.“ (Mt 26, 26)

(Jozef Husovský)