Ježiš nepovedal expertovi na Zákon nič nové. Aj keď zjednodušil vnímanie 613 príkazov a zákazov a upriamil pozornosť na to podstatné. A predsa vo svojej odpovedi odhalil čosi prevratné.
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Mt 22, 34 – 40
Spojil lásku k Bohu a k človeku, ktoré boli dovtedy v Zákone oddelené. Bolo treba milovať Boha. Ale ako milovať niekoho, kto je vysoko a ďaleko? Najrukolapnejšie to bolo zachovávaním zákonov. A milovať človeka. Lenže ktorého? No predsa toho, ktorý miluje nás, a nenávidieť nášho nepriateľa (Mt 5, 46).
Takéto rozdelenie kvári mnohých dodnes. Ak budem mať niekoho veľmi rád, neznižujem tým lásku k Bohu? Týmto spojením a identifikovaním sa s najmenšími (Mt 25, 40) však Ježiš dáva jasne najavo, že skutočná láska k Bohu a k človeku si nekonkuruje, pretože vychádza z toho istého zdroja.
Tomáš Halík to ozrejmuje, keď píše: „Boh je skôr to, že milujeme a ako milujeme, než ‚predmet‘ našej lásky; je ‚biosférou‘ všetkej skutočnej lásky.“ Podobne hovorí aj apoštol: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1 Jn 4, 20)
Boha nemožno milovať inak ako v ľuďoch. Ak milujeme ľudí, dotýkame sa Boha, sme v Bohu. Skrze takúto lásku sa Boh uskutočňuje a vstupuje do sveta. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.