Minizamyslenie Hranice náboženstva

Zvonku vyzeral život toho mladého muža ukážkovo. Možno o jeho príbehu vedel okolitý svet z prílohy najčítanejších novín.

Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával, čo mi ešte chýba?“ Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 16 – 22)

Je však zvláštne, že si neváhal ušpiniť svoje podnikateľské topánky a meral cestu za Ježišom. Napriek „dobodkovému“ zachovávaniu zákona cítil prázdnotu. Robil všetko, čo mu zákon nakazoval, a predsa nemal pocit, že by sa stretol s Bohom.

Richard Rohr parafrázoval Pavlov výrok takto: „Zákon nám môže len poskytnúť informáciu, a to aj užitočnú informáciu, ale nemôže nás premeniť“ (por. Rim 3, 20; 7, 7 – 23). Tento mladý muž sa o tom presvedčil na vlastnej koži.

Dostal sa totiž na hranicu náboženstva. Samotné náboženstvo mu v tejto chvíli nemá čo ponúknuť. Je totiž čas vydať sa na cestu spirituality. Zákon sa dá zachovávať nezúčastnene, bez vnútornejšieho záujmu. Spiritualita, naopak, otvára oči.

Prvý krok, ktorý mu Ježiš ponúka, nie je univerzálnym krokom. Je to momentálna potreba. Bohatý muž stojí uprostred chudobných. Keby otvoril oči, videl by, čo je potrebné urobiť. Zrazu by zbadal, čo všetko a kto mu chýba.

Keby to urobil, zaevidovali by sme ďalší zázrak navrátenia zraku. Ale odišiel smutný. Lebo nedokázal otvoriť oči, prekročiť hranice a vstúpiť do novej dimenzie. (Jozef Husovský)