Minizamyslenie Denár pre všetkých

Petrova otázka: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19, 27) inšpirovala Ježiša k podobenstvu, ktoré tak veľmi odhaľuje Božie vnútro.

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára.“ Mt 20, 1 – 16

Akoby Ježiš Petrovi a všetkým, ktorí pri jeho otázke kývali hlavami, medzi riadkami hovoril: „Myslíte, že Boh je nevšímavý držgroš? Že sa pozerá na to, ako ušetriť? Naopak!“

Naše vnímanie spravodlivosti hovorí, že tí, čo pracovali iba hodinu, by mali dostať iba nejaké haliere. Tak prečo Boh aj im dáva celý denár? Neznehodnocuje prácu tých, ktorí dreli na slnku celý deň?

Medzi robotníkmi je však rozdiel. Tí prví sa jasne dohodli na pravidlách. Podpísali zmluvu na jeden denár. Chceli mať všetko vo svojich rukách. A majiteľ vinice im spravodlivo podľa zmluvy vyplatil sľúbený denár. Dostali teda to, čo ráno čakali.

Tí, ktorí sa nechali najať na poslednú hodinu, sa na ničom nedohodli, nič nepodpísali. Nastúpili do práce iba s vierou, že majiteľ im zaplatí a nenechá ich „na holičkách“. Riskovali. Výšku výplaty nechali na zamestnávateľovi. Tým mu boli takí sympatickí. A tiež dostali denár. Nečakali veľa, dostali oveľa viac.

Jeden denár je základná denná sadzba. Dať zamestnancovi menej znamená, že mu zákonite bude niečo chýbať. A Boh dáva všetkým denár – teda všetko to, čo potrebujú. Bez ohľadu na odpracované hodiny.

Navyše ten denár má nekonečnú hodnotu. A Boh vidí nielen to, čo vidíme my.