Minizamyslenie Rýchle odbavenie

Keď ukazujeme prstom na Mesiac, nie je dôležitý ukazovák, ale krásne vesmírne teleso. Farizeji a zákonníci prekrútili zákony tak, že ukazovateľ cesty sa pre nich stal dôležitejším ako samotná cesta.

Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ (Mk 7, 1 – 13)

Mojžišovské zákony boli nastavené a priori tak, aby židia aj pri najvšednejšej činnosti mysleli na Boha. Keď si umývali ruky, mali myslieť na čistotu svojho srdca. Namiesto toho sa nánosmi čias a špekulácií stalo dôležitým to, čo malo byť iba podružné. Ikonka sa stala dôležitejšou ako celý program.

Keď Ježiš poukazuje na túto absurditu, používa zákon o úcte k rodičom, ktorý dokonca tvrdil: „Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.“ (Ex 21, 17) Experti tento životne dôležitý bod nahradili vyrieknutím zaklínadla: „Korban“, čo znamenalo, že ak zaplatia milodar chrámu, nemusia sa starať o svojich senilných rodičov. Aké jednoduché.

Ale také jednoduché to nie je. Ježišovo šikovné použitie práve tohto zákona totiž odkazuje priamo na Boha, o ktorom zákonníci hrdo hovorili, že je ich Otcom (Jn 8, 41). No aj na tento vzťah aplikovali „korbanový“ spôsob podhodenia milodaru. A vec mali za vybavenú.

Zdá sa, že Boha neuráža to, keď v ľudskej slabosti padneme. Ak je niečo naozajstnou urážkou Boha, tak je to práve táto snaha „rýchleho odbavenia“ vzťahu s ním. Bez ohľadu na to, že človek má pedantne umyté ruky. (Jozef Husovský)