Minizamyslenie Boh v mikine

Prvý pokus o atentát Ježiš nezažil po horúcej debate s farizejmi a zákonníkmi, ale po kázni v domácej synagóge.

Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“ (Lk 4, 24 – 30)

Pritom sa všetko vyvíjalo tak dobre. Ježiš hovoril o hlásaní dobrej zvesti chudobným, prepustení zajatých, zraku pre slepých a milostivom Pánovom roku (Lk 4, 18 – 19). Zlom nastal vo chvíli, keď vyšlo najavo, že on, Jozefov syn, by mohol byť prorokom.

Predstava Boha, ktorý sedí ako vládca na oblakoch, nás nedesí až tak ako to, že Boh by mohol mať ľudskú tvár a byť tak blízko nás. Predstavujeme si Boha ako niečo veľkolepé, nedosiahnuteľné a on má zatiaľ Ježišovu tvár a kabát. A prechádza sa medzi nami. Ba má dokonca tvár a mikinu nášho suseda, predavačky či bezdomovca.

Ak Boha berieme ako sudcu, ktorý sa teší, ako nám všetko zráta, tak je to strašná predstava plná strachu. Lenže Boh nie je taký. Je predsa dobrou zvesťou pre chudobných, prepustením zajatcov, zrakom slepých a nekonečný v milosrdenstve. Ak ho začneme brať takto, budeme sa tešiť, že tu je. (Jozef Husovský)