Boha nedokážeme nikdy úplne definovať. Preto si pri jeho opise odjakživa pomáhame tým, čo máme poruke – vlastným prežívaním, vzťahmi, dejmi okolo nás.
Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev. (Jn 3, 31 – 36)
Starý zákon je plný slov o Božej „nezmieriteľnosti, hneve, odmietaní človeka“, ba dokonca „zlobe“. Je to skôr výraz konkrétnej ľudskej skúsenosti. Rozhodne to nie sú atribúty Boha. Ľudia ako následok vlastných zlyhaní zakúšali kríž, bolesť či príliv problémov, ktoré označovali ako „Boží hnev“.
V skutočnosti, ako píše Richard Rohr, „nič ľudské nedokáže zastaviť prúdenie božskej lásky; túto večnú zákonitosť nemôžeme zvrátiť ani svojím najhorším hriechom“.
Ježiš prináša Božiu ponuku. Nie je to systém príkazov a zákazov, ktorých dodržanie či nedodržanie rozhodne o spáse či zatratení. Prináša predovšetkým ponuku naplneného života, ktorá spočíva v jeho nasledovaní.
Takýto život nevylučuje ani bolesť, problémy či pocity bezvýchodiskovosti, ktoré by starozákonní ľudia vnímali ako „Boží hnev“. Vďaka Ježišovej ponuke však vieme, že ide o viac – práve skrze tieto skúsenosti sa môžeme posúvať ďalej a pomaly odkrývať tajomstvo. Vydareného života. A Boha. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.