Minizamyslenie Nebo prichádza

Je možné niekoho vziať do neba s telom aj dušou? Kde a aké je nebo, v ktorom je to možné? Dogma o nanebovzatí Panny ponúka viac otázok ako odpovedí.

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.“ (Lk 1, 39 – 56)

Telo má byť predsa pochované a zostať zemi, z ktorej ho na začiatku Boh stvoril (Gn 2, 7). Iba duša vstúpi do neba. Preto mnohí považujú telo len za akýsi apendix či schránku pre dušu. Máriino nanebovzatie s telom a dušou naznačuje, že pre Boha telo neplní len druhotnú funkciu. Prečo by si inak jeho Syn vzal ľudské telo?

A nebo si každý predstavuje trochu inak. Nevieme o ňom nič povedať. Iba to, že je to večné spoločenstvo s Bohom. Lenže, ak je Boh tým, v ktorom „žijeme, hýbeme a sme“ (Sk 17,28), potom je nebo veľmi blízko. Priestorovo aj časovo.

Kedy teda Mária vstúpila do neba? Až po smrti? Nie, už dávno pred ňou. Vtedy, keď prijala pozvanie vstúpiť do príbytku Boha. Do neba sa vlastne nevstupuje. Nebo k nám prichádza samo. Vtedy, keď mu otvoríme dvere. A dáme mu k dispozícii svoju dušu, telo a srdce plné lásky. Tak ako to urobila Mária. A predtým, ako ju vzal Boh do neba, ona vzala Boha – Nebo pod svoju strechu. (Jozef Husovský)