Krajské mesto Žilina, ktorého názov sa prvýkrát spomína v roku 1208 v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša, leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčianka na severozápade Slovenska.
Je sídlom Žilinského biskupstva, zriadeného pápežom Benediktom XVI. najmä vyčlenením z Nitrianskej diecézy 14. februára 2008 na Sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorí sú zároveň aj jeho diecéznymi patrónmi. Za jej prvého (a nateraz jediného) biskupa zároveň vymenoval Mons. Tomáša Galisa.
Počtom obyvateľov 80 342 (k 31. decembru 2023) je „perla na Váhu“ štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Čo sa týka konfesionálnej príslušnosti, najnovšie údaje ponúka Sčítanie osôb, domov a bytov v roku 2021.
Spočiatku čisto katolícke osídlenie tvorilo niekoľko osád nachádzajúcich sa v okolí Kostola svätého Štefana Kráľa. Prosperitu takto vytvoreného sídla napomohli hospodárske výsady i právo výročného trhu (jarmoku), ktoré mu postupne udelili uhorskí panovníci.
O rozkvete mesta na križovatke obchodných ciest svedčí aj existencia jeho erbu, ktorý patrí medzi najstaršie mestské erby na Slovensku: jeho prvé vyobrazenie pochádza z roku 1379. Pozostáva zo štítu, z dvojkríža byzantského pôvodu, vychádzajúceho z cyrilo-metodskej tradície, a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade.
Nemecký živel, ktorý bol prítomný v meste už koncom 13. storočia, viedol k tomu, že myšlienky reformácie sa medzi obyvateľstvom ujali čoskoro po vystúpení Martina Luthera s jeho 95 tézami 31. októbra 1517. Kľúčovú rolu v dejinách evanjelickej cirkvi na Slovensku potom zohrala Žilina koncom marca 1610, keď sa stala dejiskom Žilinskej synody.
V dnešnej katolíckej katedrále bol jej hlavným organizátorom uhorský palatín evanjelik Juraj Thurzo. Bohatý a mocný vlastník neďalekých panstiev Bytča, Lietava a Orava využil politickú situáciu v Uhorsku po Viedenskom mieri a počas troch synodálnych dní dokázal s delegátmi prijať opatrenia, ktoré dotvorili novú organizačnú podobu evanjelickej cirkvi.
Žilina ako dôležitý dopravný uzol zohrala svoju rolu aj na úsvite dejín Československej republiky, keď si ju na čas na prelome rokov 1918 a 1919 vybral za sídlo svojho úradu Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska.
O necelých 20 rokov sa Žilina opäť zapísala do dejín Slovenska i Európy, keď sa necelý týždeň po podpísaní Mníchovskej dohody stala svedkom zverejnenia Manifestu slovenského národa. Jeho text zaznel z balkóna Katolíckeho domu 6. októbra 1938 a okrem iného žiadal „okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi“. Išlo o jeden z troch dokumentov iniciovaných Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a súhrnne označovaných ako Žilinská dohoda, ktoré znamenali vyhlásenie autonómie Slovenska.
Charizmatický Andrej Hlinka, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch protagonistom autonómie slovenského národa, sa tohto dňa nedožil: zomrel necelé dva mesiace predtým. Mesto, v ktorom bola v roku 1913 ustanovená Slovenská ľudová strana ako samostatná politická strana a on bol jej prvým predsedom, si ho však stále pripomína sochou stojacou na rovnomennom námestí.
Dejinný vývoj mesta odráža aj aktuálny stav, keď podľa denominácií je dnes v Žiline 16 rímskokatolíckych kostolov, jeden evanjelický kostol a jeden gréckokatolícky chrám. Pravoslávny chrám je dlhodobo vo výstavbe, ešte nebol posvätený.
Kostol svätého Štefana Kráľa. Foto: Zdenko Dzurjanin
Kostol svätého Jozefa Robotníka. Foto: Zdenko Dzurjanin
Za najstarší žilinský kostol sa považuje neskororománsky Kostol svätého Štefana Kráľa, ktorý podľa povesti dal postaviť prvý uhorský kráľ svätý Štefan na pamiatku bitky, ktorú vraj vybojoval s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého začiatkom 11. storočia. Kostol bol však podľa archeologických výskumov postavený až v 13. storočí. Pôvodne slúžil na princípe tzv. desiatkových kostolov ako spoločné bohoslužobné miesto pre niekoľko okolitých osád.
Najmladším žilinským kostolom je Kostol svätého Jozefa Robotníka v Budatíne konsekrovaný v roku 2019. Jeho monumentálny oltárny obraz od akademického maliara Pavla Mušku je stvárnený technikou vitráže.
Autorom žilinského evanjelického kostola, ktorého oltárny obraz je tiež vytvorený ako vitráž, je Michal Milan Harminc.
Evanjelický kostol v Žiline. Foto: Zdenko Dzurjanin
Najfotografovanejším kostolom v Žiline je Katedrála Najsvätejšej Trojice stojaca na začiatku Námestia Andreja Hlinku a konci Národnej ulice.
Z dôvodu väčšej kapacity a v súčasnosti aj rekonštrukcie žilinskej katedrály sa kňazské vysviacky konajú v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na sídlisku Vlčince.
Časté tvrdenie, že v Žiline-Trnovom sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území (Kostol svätého Juraja), je číry mýtus: najzápadnejším dreveným kostolom u nás je Kostol Božského Srdca Ježišovho v osade Ráztoka, ktorá patrí k obci Horná Mariková a leží blízko slovensko-českej hranice.
V cirkevnom zbore ECAV Žilina pôsobil v rokoch 1921 – 1952 biskup Západného dištriktu Fedor Ruppeldt, spoluzakladateľ Svetovej rady cirkví. Bol činný aj ako projektant evanjelických kostolov. Komunistický režim ho súdil za rozvracanie republiky a kolaboráciu s fašistickým režimom, hoci bol proti deportáciám Židov do koncentračných táborov. Je pochovaný aj s manželkou Oľgou na Starom cintoríne. V roku 2009 mu bol udelený in memoriam titul Čestný občan mesta Žilina.
Gréckokatolícki veriaci sa schádzajú na liturgiách v chráme prerobenom z predškolského zariadenia na sídlisku Vlčince, ktorý užívajú od roku 1999.
Gréckokatolícky Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky. Foto: Zdenko Dzurjanin
Pravoslávni veriaci slávia bohoslužby od roku 2023 v náhradných bohoslužobných priestoroch v budove jednej zo súkromných žilinských firiem na Ulici Milana Rastislava Štefánika 33.
Fotografie všetkých žilinských kostolov s údajmi nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.
Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.