Prešovský kraj sa nachádza na severovýchode Slovenska a susedí s Poľskom a Ukrajinou. Má veľmi pestrú geomorfológiu, čo odráža aj počet národných parkov (5), ako aj najvyšší bod Slovenska – Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách (2 654,4 m n. m.).

S počtom 808 810 obyvateľov k 31. decembra 2023 ide o najväčší kraj v Slovenskej republike. Jeho podiel na obyvateľstve krajiny predstavoval 14,9 %. Krajské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom u nás. Jeho kostolom a chrámom sme venovali samostatný článok.

Na území Prešovského kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok – Prešovský samosprávny kraj (PSK). Svojou rozlohou 8 972,7 km² zaberá 18,3 % rozlohy našej vlasti a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na Slovensku. Od 1. decembra 2017 je predsedom PSK Milan Majerský.

Kostoly SlovenskaV Prešove sa nachádza až 19 chrámov štyroch denominácií

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Kraj sa geograficky delí na 13 okresov, ktorých okresné mestá (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov) sú Prešov (84 824), Poprad (49 855), Humenné (31 359), Bardejov (30 840), Vranov nad Topľou (21 248), Snina (18 712), Stará Ľubovňa (15 938), Kežmarok (15 552), Levoča (14 256), Sabinov (12 349), Svidník (10 168), Stropkov (10 067) a Medzilaborce (5 965). Ležia v Šariši, na Spiši i na hornom Zemplíne, čo pre kraj znamená ohromné národnostné i kultúrne bohatstvo.

Históriu kraja, neraz turbulentnú, podobne bohato odráža aj náboženská skladba jeho obyvateľstva. Dominujú rímskokatolíci (60,32 % – 487 966), nasledujú gréckokatolíci (14,14 % – 114 401), evanjelici (4,4 % – 35 597), pravoslávni (3,34 % – 26 993) a kalvíni (0,1 % – 780); niečo vyše 10 % (85 927) tvoria ľudia bez náboženského vyznania.

V Prešovskom kraji sa nachádza 1 088 kostolov a chrámov, čo predstavuje viac ako štvrtinu všetkých kostolov a chrámov Slovenska. Z celkového počtu 665 obcí kraja (vrátane 23 miest) v súčasnosti kostol ani chrám nestojí len v šiestich. Ide o tieto obce:

okres Bardejov: Kochanovce, Oľšavce, Vyšný Kručov;
okres Kežmarok: Javorina (vojenský obvod), Majere;
okres Medzilaborce: Brestov nad Laborcom.

Počet kostolov podľa denominácie

rímskokatolícke kostoly: 516 (47,43 %);
gréckokatolícke chrámy: 358 (32,9 %);
pravoslávne chrámy: 113 (10,39 %);
evanjelické kostoly 99 (9,1 %);
kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 2 (0,18 %).

Pravoslávny Chrám Presvätej Trojice v Stakčíne. Foto: Zdenko Dzurjanin

Prešovský kraj je pozoruhodný aj tým, že chrámov, kde sa slávi liturgia v byzantskom obrade, je takmer toľko ako rímskokatolíckych kostolov. Svoj podiel na tomto jave má aj veľkomoravské cyrilo-metodské dedičstvo, ktoré sa v istej miere zachovalo v okrajových častiach vznikajúceho Uhorska, ale najmä kolonizácia založená na tzv. valaskom práve, ktorej prvé vlny prebehli už v 14. storočí.

Nádhera nemála rímskokatolíckych a evanjelických kostolov zase súvisí s vlnami osadníkov z oblasti dnešného Nemecka. Azda tú rozhodujúcu predstavovali kolonizátori, ktorých pozval uhorský kráľ Belo IV. (1235 – 1270) v 13. storočí na územie kraja zdecimovaného vpádom mongolských hôrd. Odvážni prišelci sa ukázali ako schopní podnikatelia i stavitelia a ich dedičstvo zdobí viaceré mestá najmä v spišskom regióne Prešovského kraja.

V krajskom meste majú svoju rezidenciu traja cirkevní hierarchovia: gréckokatolícky arcibiskup metropolita Jonáš (Jozef Maxim), pravoslávny arcibiskup metropolita Rastislav (Ondrej Gont) a biskup Východného dištriktu ECAV Peter Mihoč. Svoj domovský chrám – Konkatedrálu svätého Mikuláša – tu má aj košický rímskokatolícky arcibiskup metropolita Bernard Bober.

V Prešovskom kraji však má svoje sídlo aj spišský biskup František Trstenský. V Spišskej Kapitule, miestnej časti mesta Spišské Podhradie, stojí jeho Katedrála svätého Martina, no domovský chrám – Konkatedrálu Sedembolestnej Panny Márie – má aj v Poprade.

V kraji sa nachádzajú tri semináre pre výchovu kňazov – rímskokatolícky Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, gréckokatolícky Kňazský seminár blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove a Pravoslávny kňazský seminár v Prešove.

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov

13. storočie: 69
14. storočie: 70
15. storočie: 21
16. storočie: 12
17. storočie: 34
18. storočie: 198
19. storočie: 233
20. storočie: 359
21. storočie: 92

Gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Stropkove. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pútnické miesta

Od stáročí putovali zbožní veriaci na miesta spojené s úctou Svätého kríža, Božej Matky alebo svätých. Tento zvyk sa zachoval dodnes, ba v ostatných desaťročiach, najmä za komunizmu, sa stal verejným prejavom viery.

Na území kraja je pútnických miest viacero. Spravuje ich:

Košická arcidiecéza

Bardejov – Kalvária: Kostol povýšenia Svätého kríža;
Gaboltov: Kostol svätého Vojtecha;
Humenné – Kalvária: Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie;
Prešov – Kalvária: Kostol Svätého kríža;
Stropkov: Kostol Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi;
Veľký Šariš: Kostol svätého Jakuba Staršieho;
Vranov nad Topľou: Bazilika minor narodenia Panny Márie;

Spišská diecéza

Levoča: Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore;

Prešovská archieparchia

Buková Hôrka: Chrám povýšenia Svätého kríža;
Čirč: Kaplnka zosnutia Presvätej Bohorodičky;
Krásny Brod: Chrám zoslania Svätého Ducha;
Litmanová: Chrám svätého Michala Archanjela;
Ľutina: Bazilika minor zosnutia Presvätej Bohorodičky;
Rafajovce: Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky;
Šašová: Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky.

Kostoly a chrámy na Zozname svetového dedičstva UNESCO

Kostoly v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“

rímskokatolícky Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove;
gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša v Bodružali;
gréckokatolícky Chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej;
evanjelický Kostol Svätej Trojice v Kežmarku.

Kostol v rámci záznamu „Historické jadro mesta Bardejov“

rímskokatolícka Bazilika minor svätého Egídia.

Kostoly v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“

rímskokatolícka Bazilika minor svätého Jakuba Staršieho v Levoči;
rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava v Levoči;
rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Levoči;
Evanjelický kostol v Levoči;
rímskokatolícka Katedrála svätého Martina v Spišskom Podhradí-Spišskej Kapitule;
rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí;
rímskokatolícky Kostol svätého Jána z Boha v Spišskom Podhradí;
Evanjelický kostol v Spišskom Podhradí;
rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre.

Evanjelický kostol Svätej Trojice a Nový evanjelický kostol v Kežmarku. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v dvoch šarišských sídlach kraja.

V krajskom meste z celkového počtu 19 kostolov ich do tejto kategórie patrí osem:

rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša (1347);
rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice (1413);
gréckokatolícky Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa (1430);
rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (17. storočie);
evanjelický Kostol Svätej Trojice (1647);
rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa (1708);
rímskokatolícky Kostol Svätého kríža (1752);
rímskokatolícky Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa (1825).

V Bardejove, dnes 30-tisícovom okresnom meste, ktoré od stáročí zveľaďovali aj nemeckí kolonisti a ich potomkovia, má štatút NKP takisto osem kostolov:

rímskokatolícka Bazilika minor svätého Egídia (1415);
rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa (1460);
rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Bardejovskej Novej Vsi (1643);
evanjelický Kostol svätých Cyrila a Metoda (1798 – 1808);
rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1822);
rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža na Kalvárii (1863 – 1869);
gréckokatolícky Chrám svätých Petra a Pavla (1903);
rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Bardejovských kúpeľoch (1915 – 1921).

Návštevníka Bardejovských kúpeľov môže zaraziť, že v zozname chýbajú dva drevené chrámy z tamojšieho skanzenu. Tieto sú však zaradené do zbierkového fondu Šarišského múzea Bardejov, čo znamená, že sú chránené zákonom č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách. Vyhlásenie takéhoto objektu za NKP je možné len po jeho vyňatí zo zbierkového fondu.