Škrípajúci stroj alebo kĺby vydávajú nepríjemný zvuk. Vtedy stačí kvapka oleja či obnova tvorby maziva a opäť stroj alebo človek získajú stratenú harmóniu. Duch Svätý je takým mazivom, ktoré spája ľudí a národy v harmónii.

On prináša do viery 3D – tretí rozmer, akým je hĺbka v bazéne. Viera iba v Boha Otca môže skončiť ako prázdna filozofia, viera iba v Ježiša ako zabudnutá história. Až s Duchom Svätým sa viera a život spájajú do skúsenosti, ktorá zostáva.

Nedávno som žiakov v škole pozval, aby napísali, z čoho majú v živote radosť, a do druhého stĺpca mali napísať, ako sa táto ich radosť spája so životom s Bohom. Odpovedí nebolo veľa, lebo vidieť stopy Boha a jeho pôsobenie vo svete je určené len pre zamilovaných. Takému stačí tabuľka s názvom mesta, aby mu pripomenula jeho frajerku, ktorá tam býva…

Na Ducha Svätého sa oplatí čakať. On nie je podomový šmejd, ktorý si vyhliadne obeť, aby sa jej napchal do domu alebo do mailovej schránky a presviedčal ju o výhodnej ponuke. Ježišovo „blahoslavení chudobní v duchu“ by sa mohlo preložiť aj ako „blahoslavení tí, čo žobrú o ducha“. Duch Boží ide len tam, kde je vzývaný, oslavovaný, očakávaný. Ctí si našu slobodu a nezneužíva našu slabosť.

On sám je označovaný ako neznámy Boh alebo Boh v nás. Ak by sa nás niekto opýtal, ako funguje mobilná sieť, asi by sme ho odbili, že dôležitá je jej funkčnosť. Teda že sa dovoláme tam, kam chceme. Niečo podobné funguje v napojení sa na Boha. Duch je rád, keď sa spojíme s Otcom alebo so Synom. Preto si ho často ani nevšimneme.

Kto sa zaujíma o to, ako funguje spojenie s Bohom, spozná činnosť Ducha, ktorý v nás volá „Abba“. Je to Duch Otca. Otcovou úlohou nie je riešiť úlohy za deti (ani domáce), ale vedieť deti naučiť, ako ich zvládnuť.

V škole Ducha je dnes Mária, apoštoli i viaceré národy. V tom čase mohli robiť niečo iné. Mária sa mohla vyhovoriť na pečenie koláča alebo že musí utekať za chorým človekom. Apoštoli mohli ísť na výlet s deťmi alebo opravovať strechu, či loviť ryby, aby boli peniaze na dovolenku.

Poslúchli však Ježišovu výzvu a neodišli z Jeruzalema. Tam sa zhromaždili, aby ako spoločenstvo boli prepojení a obnovení Duchom. Nikdy to neoľutovali. Cyril Jeruzalemský rozpráva o činnosti Ducha Svätého ako o daždi, ktorý padá na lúku a jeho vlaha prináša pestrosť farieb lúčnych kvetov. Preto sú jeho účinky iné u každého.

U chlapov ho môžeme nájsť ako zdroj vytrvalosti. Koľko domov vidíme nedokončených, koľko detí nemá otca, koľko mužov sa vrátilo k životu s pohárikom. Ženy môžu zakusovať Ducha ako „nežného hosťa duše“. Stačí si spomenúť na lásku, s akou sa venujú kvetom, alebo ako ich jedno milé slovo mení atmosféru v rodine.

Mladí, keď načúvajú Duchu, ten im bude rozprávať o budúcnosti bez strachu, aby už dnes robili len to, čo má perspektívu. Drogy ani záškoláctvo to asi nebudú…

Nemecký teológ Karl Rahner sa svojimi dielami rád pozeral do budúcnosti. Medzi jeho dedičstvom nájdeme aj túto modlitbu, vhodnú na dnešný deň:

„Príď, Duchu Svätý, Duch Otca i Syna. Príď, Duch lásky, Duch synovstva, Duch pokoja, dôvery, sily a svätej radosti. Príď, tajomný jasot v slzách sveta, príď, víťazný život v smrti zeme, príď, otec úbohých, zástanca utláčaných, príď, svetlo večnej pravdy, príď, láska vliata do našich sŕdc.

Nemáme nič, čo by ťa mohlo prinútiť, a preto dôverujeme. Naše srdce sa skryte bojí tvojho príchodu, pretože si nezištný a jemný, pretože si iný než ono. Máme však najpevnejšie prisľúbenie, že napriek tomu prídeš. Príď teda, prichádzaj deň čo deň, nanovo a viac.“