Keby som chcel byť negativistický, povedal by som, že všetky tie rady, ako v sebe objaviť rozprávkový potenciál a ako sa vďaka tvrdej práci stať hviezdou vo svojom odbore alebo ktoviekde všade, nie sú ani tak motivačné ako skôr premotivované.

A keby som chcel byť ešte trošku viac negativistický, povedal by som, že sú to pekne nepekné zavádzania. Nejako mi totiž štatisticky nevychádza, že by bolo možné, aby boli všetci najlepší a aby bol každý manažér alebo riaditeľ.

Negativistický však byť nechcem, preto aspoň vyzdvihnem skutočnosť, že aj takéto motivačné návody môžu predsa len niekoho inšpirovať a môžu pomôcť nájsť nejaký skrytý talent. Nebyť negativistický však neznamená nebyť realistický. Jednoducho, myslím si, že je dobré prijať realitu, že sa môžeme snažiť a môžeme robiť aj veľa dobrej práce, a predsa na nás nikdy nezasvieti reflektor a nebudeme za potlesku verejnosti vystupovať na piedestál s hlavou omotanou bobkovým listom.

Myslím si, že je dobré vedieť, že naša hodnota nerastie ani sa nezmenšuje s dôležitosťou alebo banálnosťou pozície, v ktorej sa nachádzame. Čistiť rybárske siete od bahna na brehoch Galilejského jazera alebo slúžiť ako prvý medzi apoštolmi – možno je to úplne jedno, ak v hrudi človeka, čo robí jedno alebo druhé, bije slobodné srdce, také, ktoré svoju cenu neodvodzuje od niečoho vonkajšieho.

Na Petrovom hrobe vyrástla bazilika. Nekropola, mesto mŕtvych, kam uložili Petrove ostatky, sa stalo miestom živším, než akoby si Rimania o jednom slušnom starovekom pohrebisku za Tiberom boli dovolili pomyslieť. Niečo mi našepkáva – asi to bude moja súdnosť, ktorej v tomto prípade až tak veľa netreba –, že na mojom hrobe s najväčšou pravdepodobnosťou bazilika neporastie. A to je v poriadku.

Daj mi, dobrý Pane, slobodu neodvodzovať svoju hodnotu od pútavosti svojho života tu na zemi ani od údelu, ktorý čaká na moje meno po smrti. Prosím ťa však, nech si potom aspoň niekto niekedy na mňa spomenie a prednesie ti za mňa krátku modlitbu.

Daj mi slobodu hodnotiť veci podľa toho, ako mi pomáhajú prehĺbiť vzťah s tebou, ktorý si poradíš s každou nekropolou v mojom vnútri. Ty vieš urobiť miesto života aj z toho, kam sa ja neodvažujem pozrieť, a z toho, čo som už dávno pochoval.

Prosím o slobodu od perfekcionizmu a o slobodu prijať, že som ohraničený a omylný a že môžem trafiť vedľa napriek všetkým dobrým úmyslom. Prosím ťa, nauč ma nebrať sa priveľmi vážne. Nech som slobodný, aby som prijal napomenutie od Pavlov, ktorých mi pošleš do cesty: nech nezostanem kapriciózny a zaťatý vo svojej pravde a vo svojom silnom názore a nech zo seba neurobím v sebaobrane obeť, ktorej všetci krivdia a nemá ju kto poľutovať. Nech sa viem na sebe dobre zasmiať.

A ešte ťa prosím, nech som taký slobodný, aby som bol aj ja Pavlom v správnej chvíli, vtedy, keď to bude potrebné a keď moje napomenutie poslúži. Nech nie som ticho z obavy, že stratím status prijateľnosti, a nech ma neobmedzujú moje predstavy o reakciách iných, o reakciách, za ktoré nie som zodpovedný.