V Istanbule sa koncom júla konalo stretnutie organizácie Náboženstvá za mier. Približne 60 duchovných lídrov spoločne diskutovalo o globálnom dlhu či o etických otázkach spätých s používaním umelej inteligencie.

V otváracom príhovore, ktorý predniesol konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej, zaznelo, že medzináboženský dialóg nie je len teologickou záležitosťou či luxusom mierových čias, ale bytostnou nevyhnutnosťou.

Katolícku cirkev na stretnutí zastupoval mjanmarský kardinál Charles Maung Bo.

Organizácia Náboženstvá za mier (Religions for Peace) vznikla v roku 1970 s cieľom podporovať budovanie svetového mieru.

Kostoly, kde sa je a tancuje

V denníku Postoj sme v minulosti už viackrát písali o bývalých kostoloch, ktoré zmenili účel svojho využitia. Desiatky ich nájdeme aj na Slovensku.

Agentúra AP nedávno priniesla reportáž z opačného kúta sveta – z Montrealu. Francúzsky hovoriaca provincia Quebec bola kedysi katolíckym srdcom Kanady, no dnes sú tam kostoly prázdne a menia sa na telocvične, reštaurácie, múzeá, čitárne, aukčné domy či luxusné byty.

„V piatok večer rodiny tancujú pod ružovými a fialovými neónovými svetlami v rytme africkej kapely, ktorá hrá na mieste, kde sa kedysi nachádzal oltár,“ začína svoj text reportér Luis Andres Henao.

Koncert sa odohráva v Kostole Notre-Dame-du-Perpetuel-Secours, ktorý postavili v 20. rokoch minulého storočia. Presne po sto rokoch ho od cirkvi odkúpila spoločnosť Groupe Paradox, ktorá v jeho priestoroch zriadila koncertnú a divadelnú sieň.

Riaditeľ Gérald St-Georges, ktorý sa považuje za katolíka, je presvedčený, že kostol do istej miery aj dnes plní svoje pôvodné poslanie. Naráža na to, že okrem predstavení sa v bývalom kostole konajú aj pracovné školenia a kurzy pre problémovú mládež. „Svoju vieru praktizujem každý deň tým, že pomáham ľuďom,“ argumentuje St-Georges.

Bývalý katolícky Kostol Notre-Dame-du-Perpetuel-Secours v Montreale, v ktorom sa v súčasnosti nachádza divadelná a koncertná sieň. Foto: TASR/AP/Luis Andres Henao

Koncert v Divadle Paradox, ktoré vzniklo prestavbou katolíckeho Kostola Notre-Dame-du-Perpetuel-Secours v Montreale. Foto: TASR/AP/Luis Andres Henao

Bar v bývalom Kostole Notre-Dame-du-Perpetuel-Secours v Montreale. Foto: TASR/AP/Luis Andres Henao

Len niekoľko kilometrov na sever v štvrti Hochelaga-Maisonneuve sa nachádza ďalší bývalý Kostol Saint-Mathias-Apotre, ktorý slúži ako reštaurácia – denne ponúka cenovo dostupné jedlá pre 600 ľudí.

„Stále vytvárame spoločenstvo, ale už nie okolo viery, ale okolo jedla,“ snaží sa nájsť prepojenie s minulosťou manažér reštaurácie Marc-André Simard, ktorý taktiež vyrastal v katolíckom prostredí.

„Hlasujem za vás,“ pridáva sa zamestnankyňa Marie-Frédérik Gagnon, takisto bývalá katolíčka, ktorá sa dnes hlási k „nones“, teda k ľuďom bez náboženskej väzby.

„Je to krásne miesto,“ pochvaľuje si svoje pracovisko. „Prostredie, všetky tie svetlá, otvorené priestory, myslím, že to pomáha ľuďom cítiť sa dobre. Je pekné mať možnosť pracovať v takomto otvorenom prostredí,“ dodáva.

Reštaurácia Le Chic Resto Pop v priestoroch bývalého katolíckeho Kostola sv. Matúša apoštola v Montreale. Foto: TASR/AP/Luis Andres Henao

Čitáreň na Concordia University, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej kláštornej Kaplnky povýšenia Svätého kríža v Montreale. Foto: TASR/AP/Luis Andres Henao

Lídri Cirkvi posledného zákona putujú do väzby

Súd v ruskom Novosibirsku odsúdil na dlhoročné väzenie troch predstaviteľov nového náboženského hnutia Cirkev posledného zákona.

Vodca Sergej „Vissarion“ Torop si má odsedieť dvanásť rokov a jeho najbližší spolupracovníci Vladimir Vedernikov a Vadim Redkin dvanásť, resp. jedenásť rokov.

Proces sa tiahol celých päť rokov, keď boli všetci traja zadržaní v centre hnutia na brehu jazera Tiberkul v sibírskom Krasnojarskom kraji. Na akcii sa vtedy podieľali stovky členov ruských bezpečnostných síl a niekoľko vrtuľníkov.

Všetci traja boli obžalovaní z finančných podvodov a psychickej manipulácie, dôsledkom čoho malo byť poškodenie fyzického a psychického zdravia približne dvoch desiatok osôb, ktoré odškodnia sumou 45 miliónov rubľov.

Korene Cirkvi posledného zákona siahajú do roku 1990. Dnes už 64-ročný dopravný policajt Sergej Torop vtedy dospel k poznaniu, že je reinkarnovaným Ježišom Kristom. „Predpovedal ekologickú katastrofu a po nej príchod doby ,posledného zákona‘,“ uviedol český religionistický portál Náboženský infoservis, ktorý sa téme venoval aj v minulosti.

Zdá sa, že problémy lídrov Cirkev posledného zákona neoslabili. Práve naopak. Vissarion, ktorý so svojimi stúpencami komunikuje prostredníctvom listov z väzenia, sa pre nich stal mučeníkom. Ich počet sa odhaduje na približne desaťtisíc, pričom polovica z nich žije v samotnom centre hnutia pri jazere Tiberkul.

Rady Vissarionových nasledovníkov sa v uplynulých rokov rozšírili aj do Litvy, Lotyšska, Poľska, Bulharska, Nemecka, Talianska či USA.