Minikázeň Ukrižovaný ako škandál

Ukrižovaný Kristus je skutočným škandálom. V nedeľu Utrpenia Pána sa v rámci katolíckych bohoslužieb čítajú pašie, čiže rozprávanie o utrpení Krista. V mnohých ľudských ohľadoch je to doslova a do písmena škandál!

Škandálom je súdny proces s Ježišom. Proces má viesť a slúžiť na objasnenie pravdy a miery viny. Proces s Ježišom však nič z toho nesleduje. V tomto procese ide iba o jednu hroznú vec: popraviť Krista bez ohľadu na spravodlivosť a vinu. Je to divadlo, nie proces. A je to kruté divadlo, bezcharakterné divadlo. Všetky vtedajšie ľudské a politické inštitúcie zlyhali.

Škandálom je aj vtedajšia náboženská obec. Od nej človek očakáva trochu vyššiu morálku, veď majú od Boha danú jurisdikciu. Žiaľ, zlyhala židovská náboženská elita a zlyhala i kresťanská (ak ju tak možno vôbec nazvať v tom čase), lebo keď Ukrižovaný zomieral, apoštoli, kniežatá budúcej cirkvi a elity kresťanstva sedeli za zamknutými dverami vo večeradle. 

Avšak, dovoľte povedať, z ľudského pohľadu je Ukrižovaný aj škandálom samého Boha. Kde bol Boh, keď nevinný trpí a umiera? Prečo mlčí? Prečo to dopustil? Prečo nezabránil toľkej nespravodlivosti? Prečo si nárokuje atribút spravodlivosti, keď pri nespravodlivosti mlčí a nič nerobí?

Utrpenie je i dnes škandálom. Ako uveriť, že Ukrižovaný je Spasiteľom, Záchrancom? Ako možno vidieť v smrti svetielko nádeje? Áno, ľudsky sa tejto argumentácii dá porozumieť. Ak totiž smrť Ukrižovaného je koniec, potom všetko, čím žijeme, je absurdné. 

Ukrižovanie dostáva zmysel iba v zmŕtvychvstaní Krista. Bez lásky ostáva z utrpenia a kríža iba hnev, nenávisť, bolesť, absurdita a škandál bez zmyslu. Zmŕtvychvstanie všetko mení. Preto veríme v ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista.