Muž s nefungujúcou rukou bol v Ježišovej dobe odpísaný. Nemohol chytať ryby, obrábať zem, ochrániť svoju manželku a deti ani „mať ostré lakte“ v dave.
Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. (Mk 3, 1 – 6)
Ježiš vytiahol toho muža z periférie záujmu tam, kam patrí – do centra. Muž s nefunkčnou rukou sa tak stal „bodom zlomu“. Už tu nestojí iba s Učiteľom. Stojí oproti farizejom, ktorí reprezentujú suchú teóriu zákona a vyschnutý prameň uzdravenia.
„Náboženstvo, ktoré stratilo svoju hojivú moc, je odumreté – tak ako tá ruka. Také náboženstvo má chorobné účinky,“ konštatuje teológ Nico ter Linden. Ježiš dá mužovi do vyliečenej ruky jeho budúcnosť, keď ho vráti do plnohodnotného života (Jn 10, 10).
Vzápätí nastáva čas vdýchnuť život vyschnutému nefunkčnému náboženstvu. A to je beh na dlhú trať. Zázrak, ktorého výsledok máme len a len vo svojich rukách. Dodnes. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.