Minizamyslenie 154. ryba

Situácia po Ježišovom zmŕtvychvstaní nabrala na obrátkach. Učeníci pendlujú medzi časom bez Ježiša a s Ježišom, medzi vierou a pochybnosťami. Niet divu, že už z toho majú migrénu. Potrebujú zmenu vzduchu. Peter navrhne rybačku.

On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. (Jn 21, 1 – 14)

Správne, urobia si zásoby a ešte aj prídu na iné myšlienky. Ale len na chvíľu. Pretože opäť zažijú noc neúspechu. A potom sa už všetko udeje tak, ako píše evanjelista Lukáš na začiatku svojho evanjelia (Lk 5, 4 – 7). Akoby Ján použil Ctrl+C a Ctrl+V. Noc neúspechu sa zmení na ráno trhania sietí od bohatého úlovku. 

Kým ostatní priťahujú ulovené ryby v sieťach k brehu, Ježiš sa pozerá na jedného človeka, ktorého chce opäť pritiahnuť k sebe. Je to Peter. Kým na začiatku prosil Ježiša: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek“ (Lk 5, 8), teraz sa k Ježišovi snaží priblížiť. Opáše sa, čo je znakom pripravenosti na novú cestu.

Ján, ktorý v tajomnom cudzincovi hneď spoznáva Ježiša, nepotrebuje strmhlav skákať do vody. On už „videl a uveril“ (Jn 20, 8). To Peter je uprostred nového dobrodružstva, odpustenia a povolania. More mu pripomína slzy, ktoré po Ježišovom zapretí vyronil. Ale aj to, že Ježiš mu ich osuší. Otázkou, ktorá o chvíľu zaznie: „Šimon, miluješ ma väčšmi ako títo?“ (Jn 21, 15)

Peter je 154. rybou. Tou najdôležitejšou. Je na brehu. Opäť pri Ježišovi. Rybolov bol úspešný. (Jozef Husovský)