Minizamyslenie Kráľ skratky

Čo si budeme nahovárať, toto by bol ideálny kráľ. Postará sa o dostatok chleba, rýb a ďalších delikates vždy, keď príde pocit hladu. Ak bude treba, vylieči celé mesto (Mk 1, 33 – 34). A určite má v rukáve ešte veľa zázrakov.

Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. (Jn 6, 1 – 15)

Koláče podľa starej pravdy nie sú bez práce. Inak ide o neprijateľnú skratku. Aspoň pre Ježiša. Ani on sám v živote neprešiel žiadnou skratkou. Nezostúpil na svet v ohnivom koči (2 Kr 2, 11 – 12). Narodil sa ako jeden z chudobných, žil, pracoval a ohlasoval ako obyčajný človek.

Občas si, pravda, môžeme skrátiť cestu romantickou pasážou. A azda to niekedy ide aj v živote. Ale väčšinou nám potom chýbajú skúsenosti z cesty, ktorú sme neprešli. Zdá sa, že dokonca nefungujú ani zrýchlené procesy, keď sa niečo snažíme vyriešiť nejakým príkazom či zákazom. Pred cestou, ktorú potrebujeme prejsť, a časom, ktorý jej potrebujeme venovať, neujdeme.

Ježiš odmietol byť kráľom skratky, niekým, kto sa o všetko postará, aby sme si neudreli nohu o kameň (Mt 4, 6). Bude pri nás, hľadá nás, občas nás vezme na plecia (Lk 15, 5), ale nijako neskráti našu cestu životom. Tak ako neskrátil ani tú svoju. Vie, prečo to robí. Každá cesta, ktorou prejdeme, nás robí silnejšími. Aby sme mohli pomôcť tým, ktorým sa po ceste ide ťažšie. (Jozef Husovský)