Skala, voda a svetlá sviec. Toto je atmosféra mariánskeho pútnického miesta vo Francúzsku, ktoré priťahuje každý rok okolo 350-tisíc pútnikov.

Ak necháme prehovoriť štatistiky, v istom období sa mohli Lurdy pochváliť tým, že po Paríži ponúkali druhý najväčší počet postelí pripravených na ubytovanie návštevníkov.

Nedávny sviatok Panny Márie Lurdskej priniesol pre veriacich i pochybujúcich, ktorí chcú na vlastné oči vidieť tento fenomén (ako napríklad nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Alexis Carrel, ktorý vďačí za svoje obrátenie tomu, že sám bol svedkom nevysvetliteľného uzdravenia v Lurdoch), po dvojročnej prestávke opäť možnosť vstúpiť do jaskyne Massabielle, kde sa odohrali zjavenia. Kúpanie v bazénoch sa však zatiaľ neobnoví.

Rektor svätyne Ribadeau-Dumas, ako hovorí čerstvá správa TK KBS, priznáva, že uzavretie vstupu do jaskyne na taký dlhý čas bolo pre pútnikov bolestivé.

„Vieme, že svätyňa v Lurdoch sa do istej miery vytratila z kolektívnej pamäti Francúzov, pretože ju starší nepreniesli na mladých, ktorí sem prichádzajú. Preto im ju pomáhame objavovať, aby aj oni zažili radosť, pokoj a bratstvo na tomto jedinečnom mieste v atmosfére modlitby,“ hodnotí realisticky tento kňaz situáciu po pandémii.

S Lurdami sa spája Svetový deň chorých, vyhlásený pred tridsiatimi rokmi Jánom Pavlom II. Zábery pútnického miesta sú vždy spojené s vozičkármi, asistentmi a ponorením do vody. Oficiálne potvrdený sedemdesiaty zázrak sa udial síce už v júli 2008, ale potvrdenie prišlo až po desiatich rokoch.

V roku 2018 biskup Jacques Benoit-Gonnin z francúzskej diecézy Beauvais vyhlásil, že uzdravenie rehoľnej sestry Bernadette Moriauovej je vedecky nevysvetliteľné.

Rehoľnica z jedného františkánskeho rádu trpela postihnutím miechy 40 rokov. Preto sa rozhodla ísť na 150. výročie mariánskych zjavení práve do Lúrd. Hoci po spovedi a prijatí sviatosti pomazania chorých v lurdskej jaskyni pocítila niečo výnimočné, opäť začala chodiť až po návrate do kláštora.

Otázkou zostáva, prečo za viac ako 160-ročnú históriu máme len sedemdesiat zázrakov. Tu treba podľa talianskeho autora Vittoria Messoriho rozlišovať medzi uzdraveniami a zázrakmi. Uzdravených ľudí boli tisíce, ale na to, aby boli uznané za zázračné, je potrebné niekoľkoúrovňové skúmanie.

Najskôr je tu miestna komisia Bureau médical de N. D. de Lourdes – tak sa od roku 1947 nazýva vedecké stredisko (iné pútnické miesta ho nemajú), kde sa skúmajú všetky uzdravenia v Lurdoch, ktoré nemožno ľudsky vysvetliť. Skúmajú ich odborníci, aby sa predišlo obyčajným sugesciám a prípadným špekuláciám. Pri tom sa neberie ohľad na ich vieru.

Prípad sa potom posúva na medzinárodnú Comité Médical International, aby sa nakoniec dostal až do diecézy, odkiaľ pochádza uzdravený človek. Táto náročná procedúra mnohých uzdravených odrádza, aby svoj prípad nechali preskúmať.

Pútnici v znovuotvorenej jaskyni Massabielle 11. februára 2022. Foto: TASR/AP

Keď sa pozrieme na životný príbeh 14-ročnej Bernadety, dievčaťa zo zjavení Panny Márie, nenájdeme u nej ani spoločenský status, ani zdravie, ani vedomosti. Trpela astmou, mala problémy so žalúdkom, bola skôr tichej povahy a členom širšej rodiny pripadala ako niekto, kto nie je schopný sa skoro nič naučiť, ani na hodinách náboženstva.

Jej otec bol známy ako ten, čo si rád vypije a veľa toho neurobí. Nehovoriac o fáme jej širšej rodiny.

Marie-Bernarde Soubirousová, tak znie jej oficiálne meno, mala zjavenia od februára do júla 1858. Prvýkrát sa to stalo, keď išla nazbierať drevo na oheň. Teda pri práci. To ju spája s deťmi z Fatimy (pásli vtedy ovce) alebo poľskou sestrou Faustínou, ktorá viedla nenápadný dialóg s milosrdným Kristom pri čistení zemiakov v kuchyni a pri robote na vrátnici.

Práca alebo to, čo treba urobiť – tam sa človeka dotýka Boží svet. Nie pri lenivosti, ktorá sa dá dnes pohodlne zakryť výhovorkou „lebo vírus“. Toto by mohlo byť kľúčom, ak by sme boli svedkami pseudozjavení, ktoré z našich obcí sem-tam prinesie do mediálneho priestoru aj slovenský bulvár.

Jeden kňaz s humorom poradil „spoločensky unavenému“ veriacemu, keď ho presviedčal, že videl sv. Petra, aby si dal ešte jeden štamperlík, lebo takto uvidí aj apoštola Pavla...

Dievča z Pyrenejí sa v roku 1858 stalo svedkyňou zjavenia krásnej ženy, ktorá sa jej predstavila ako Nepoškvrnené počatie. Teda titulom, ktorý slávnostne vyhlásil pápež Pius IX. 8. decembra 1854 (bulou Ineffabilis Deus) – viac ako tri roky pred udalosťami z Lúrd.

Kto trochu pozná kontext vývoja tohto sviatku, vie, že Máriina sloboda od hriechu bola najskôr súčasťou ľudovej zbožnosti, ktorú oceňuje aj terajší pápež. Práve Bernadeta takúto žitú vieru predstavuje s ružencom v ruke.

Ako paradox vyznie, že veľké postavy cirkevných dejín ako Augustín alebo Tomáš Akvinský boli dosť zdržanlivé k téme Máriinho bezhriešneho počatia, lebo by bolo podľa nich ohrozené vykúpenie Kristom, ktorý sa ešte len mal narodiť.

Akoby sa potvrdzovalo, že viera sa najskôr žije ako vzťah s Bohom a až neskôr sa formulujú články viery.