Minizamyslenie Starosti, ktoré nemajú nás

Ježišovi sa na prvý pohľad ľahko hovorí: „Nestarajte sa.“ Nemá ženu, deti, hypotéku a neprišiel o prácu. Alebo že by to nebolo až také jednoduché?

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! (...) Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.“ (Mt 6, 24 – 34)

Tento bosý učiteľ je človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Aj s hladom a neistotou, kde večer skloní hlavu. A že by sa nestaral o ľudí? Uzdravuje, kriesi, podopiera, dotýka sa a prijíma, niekedy nevie, kam skôr skočiť. Ježišovo „Nestaraj sa“ Tomáš Halík prekladá ako prianie, „aby každodenné ‚obstarávanie‘ stratilo povahu úzkostlivej starosti, ktorá vypĺňa celý obzor človeka a zhltne všetku jeho energiu a v konečnom dôsledku znamená, že človek krúži len okolo seba“.

Neznamená to teda, že človek si môže ľahnúť do siete a všetko nechať plávať. Ide o bytostnú dôveru, že Boh vie, čo potrebujeme, a preto sa naňho po všetkom tom, čo sme urobili pre lepší svet a život, môžeme spoľahnúť.

„Iste, Ježiš mal mnoho starostí – ale starosti nemali jeho. Strach ustúpil dôvere Bohu,“ rukolapne skonštatoval holandský teológ Nico ter Linden. (Jozef Husovský)