Neviem ako vy, ale ja som akosi unavený z negativity, ktorú posledné mesiace či až roky stále viac cítim všade vôkol. Áno, môžeme si povedať, že je kopec dôvodov, prečo by sme mali či mohli byť negatívni, sklamaní, beznádejní alebo akokoľvek nepokojní a rozrušení zo všetkých možných okolností okolo nás.

Ľudia umierali na koronu, prišla vojna, ekonomická kríza a podobne. Prosto, je kopec predpokladov. Ale viete čo? Nemyslím si, že je to len v tom, cítil som ten nábeh na negativitu už aj predtým. Mám pocit, akoby išlo o zápas o každého z nás. Prečo akoby svet chce, aby sme videli veci zle? Žijeme predsa v dobe očakávania, ako nevesta cirkev sa všetci pripravujeme na slávny deň svadby, keď opäť uvidíme ženícha.

Obdobie, keď sa pripravujeme na svoju svadbu, to nie je obdobie pesimizmu a depresie, to sú mesiace snívania a lásky a vášne a zápalu pre každý detail. Sám som to zažíval. Nevesta túži, aby v každom detaile bola krásna a pripravená. No prosto, obdobie plné očakávania a radosti. Toto obdobie práve žijeme, viete o tom?

Poďme si zhrnúť aspoň trochu, kto vlastne sme ako veriaci ľudia v Kristovi:

Sme milovaní Bohom.
Máme úplné odpustenie.
Máme svetlo sveta.
Boli sme požehnaní nebeským požehnaním.
Boli sme vyvolení Bohom.
Zomreli sme pre hriech.
Sme vytrhnutí z moci temna a privedení do svetla.
Sme naplnení Duchom Svätým.
Máme nádej slávy.
Máme zmýšľanie Krista.
Máme prístup k jeho moci.
Boli sme adoptovaní do jeho rodiny.
Boli sme oslobodení.
Tá moc, ktorá ho vzkriesila Krista z mŕtvych, je v nás.
Sme Božími deťmi.
Sme novým stvorením.

A mohol by som ešte dlho pokračovať. Ak sa voláme veriaci, bolo by dobré to pomenovať trochu správnejšie, alebo lepšie povedané, sme pozvaní byť dôverujúci, nie iba veriaci. Veriacich je veľa a veria v hocijaké veci, no ak mám vzťah s Bohom, tak mu dôverujem.

Sú tu pre nás dobré správy v dnešnej dobe, keď všetko je plné tých zlých. Ponorme sa denne do Božieho slova a hľadajme ich. Nedovoľme, aby našu myseľ napĺňalo len to, čo počujeme vo svete, na sociálnych sieťach či v správach. Možno to bude znieť odvážne, ale verím, že máme byť tak trochu optimisti a žiť vierou. Žiť podľa toho, čo veríme, a nie podľa toho, čo momentálne cítime. Voláme sa veriaci, nie cítiaci.

Optimizmus nie je popieranie reality. Optimizmus nie je slepá a naivná viera a život v nereálnych predstavách. Pozrel som sa, ako definuje optimizmus wikipédia, a to, čo som našiel, ma celkom zaujalo.

Optimizmus je podľa wikipédie „vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na viere v lepšiu budúcnosť, v možnosti víťazstva dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou“.

V duchovnom kontexte niekto raz definoval optimizmus ako nezlomné očakávanie, že náš milujúci Otec pracuje v každej situácii pre naše dobro. Lebo „vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia“. (Rim 8, 28)

„Už dávno neplatí ,pomôž si sám, aj Boh ti pomôže‘ – to je blbosť!“Zdieľať

Rozmýšľajme chvíľu o tom, čomu venujeme svoje myšlienky, ako vidíme svoju budúcnosť? Nachádza sa v nás negativita, obava, strach, úzkosť? Lebo svojím spôsobom to, čo ovláda tvoje srdce a tvoju myseľ, určuje tvoj život. Biblia to pomenúva napríklad takto: „Lebo ako zmýšľa v duši, taký je.“ (Prisl 23, 7)

Povieme si: dobre, to by som aj chcel, ale čo mám preto robiť?

Fascinuje ma v tom opäť príbeh svätého Pavla. Toho Pavla, ktorý bol viackrát uväznený, bičovaný a palicovaný, dokonca ho kameňovali. Zažil zradu, osamelosť, stroskotal a mnoho iného. Zažiť len niekoľko percent z toho, čo zažil Pavol, asi by sme sa cítili totálne zle a pozerali sa na veci úplne pesimisticky. No čo na to Pavol?

„Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.“ (Rim 8, 18)

Trpíš? Stratil si niečo? Zažívaš ťažké veci? Stratil si prácu? Bojíš sa choroby? Bojuješ s rakovinou? Zápasíš vo vzťahoch? V manželstve? Vo výchove detí? Čelíš zrade od priateľov či ostávaš v samote a depresii? Je tu nádej a tá nádej má meno Ježiš Kristus. Práve tento vzťah s Kristom udržal na ceste Pavla a udrží aj nás, nech sa deje čokoľvek.

Problémy, cez ktoré sa dnes prebrodíme, produkujú silu na zajtrajší deň!

Pripomínajme si to – Boh nikdy neopustí, nikdy nezabudne, nikdy neprehrá, jeho Duch žije v nás. Už dávno neplatí „pomôž si sám aj Boh ti pomôže“ – to je blbosť! Boh pomáha práve tým, ktorí potrebujú jeho pomoc! Slabým! Zlomeným! Zúfalým!

Ak sme zranení, on je naše uzdravenie. Keď sme zmätení, on je riešenie, on je sprievodca. Vo chvíli znechutenia on je nádej. Ak sme nervózni, on je pokoj, a keď sa cítime slabí, on je naša sila.

V Kristovi potrebujeme dvíhať svoje očakávania na úroveň toho, kam siaha moc nášho Boha. Vo viere nás totiž nečaká len akýsi návrat k neutrálu, k „normálu“, čaká nás viac.

Potrebujeme vidieť silnejšie manželstvá, bližšie rodiny, hlbšiu lásku, väčšiu štedrosť, odvážnejšie kresťanstvo, väčšiu úrodu a viac svetla.

„Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 38-39)

Prichádza obdobie Vianoc a vtedy sa snažíme všetci byť tak trochu lepší, trochu optimistickejší a radostnejší. A viete, prečo to tak je? Pointou Vianoc je, že sa narodil Ježiš.

Čo keby sme si povedali, že toho narodeného Krista budeme nosiť v srdci a postojoch a myšlienkach celý rok, nie len na Vianoce? Skúsime to?