Minizamyslenie Hodný a nehodný

Tento rímsky stotník má vysnívaný život. Všetko funguje ako atómové hodinky: „Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“ Stlačí gombík a všetko sa dá do pohybu. Kým sa do algoritmu nevkradne chybička.

Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.“ (Mt 8, 5 – 11)

Chorobe totiž nemôže povedať: „Odíď!“ – a ona jednoducho odíde. Sú veci, ktoré ho prevyšujú a nemá ich v rukách. A tento stav sa nazýva utrpenie. Zrazu to nie je on, kto vydáva rozkazy. Sám život mu hovorí: „Vyjdi von!“ Tak sa musí skloniť a pochopiť, že potrebuje niekoho, kto je mocnejší ako on. Potrebuje vyjsť zo svojho domu, aby urobil miesto silnejšiemu.

A tak hovorí: „Nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. (Lenže kto je hodný?) Ale som hoden, aby som spod nej vyšiel. Smerom k tebe.“ Prizná svoju malosť, naučí sa pokore. A stane sa hodným pochopiť, ako funguje normálny život. Pretože Ježiš pod jeho strechu vstúpil dávno predtým. Práve vtedy, keď sa stotník dotkol utrpenia. (Jozef Husovský)