Minizamyslenie Bezpoznámkoví apoštoli

Keď sa skladá tím, nestačí vziať do úvahy iba osobné schopnosti jeho potenciálnych členov. Ide aj o to, či títo ľudia dokážu spolu harmonicky spolupracovať. Preto Ježišov zoznam neobsahuje mená dvanástich najväčších dobových mysliteľov.

Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. (Lk 6, 12 – 19)

Pri čítaní menného zoznamu apoštolov nás môže zaraziť poznámka pri mene toho posledného: „ktorý sa stal zradcom“. Ostatní nezradili? Peter Ježiša trikrát zaprel. Ján a Jakub chceli sedieť po Ježišovej pravici a ľavici, čím zradili Ježišovu líniu služby. Tomáš bol skeptický už pri smrti Lazára. A všetci spolu sa pri Ježišovej zmienke o utrpení medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.

Každý robil a robí rôzne chyby. Ale dnes vieme, že všetci „bezpoznámkoví“ apoštoli hlásali Ježiša a boli preto popravení. Okrem Jána, ale aj ten si dosť vytrpel pre svoje neustále opakovanie vety: „Boh je láska.“ Každý z nich by pri konečnom rátaní mohol mať pri mene poznámku „ktorý nezradil“.

Zradil teda v konečnom dôsledku iba Judáš? Teológ Juraj Semivan prízvukoval, že nikdy nemáme riešiť hriechy druhých, iba ak tie svoje. Judášovu zradu či nezradu nechajme na Boha. My poďme, a aj keď v živote toľko ráz zradíme, žime tak, aby sme pri poslednom rátaní nezradili Ježišovo posolstvo ani samých seba. (Jozef Husovský)