Minizamyslenie Chlieb vie, víno rozumie

V čom spočíva kresťanský život? Richard Rohr zhŕňa odpoveď v jednej vete: „Kresťanský život spočíva v tom, že sa stávame tým, kým už sme.“ (1 Jn 3, 1 – 2; 2 Pt 1, 3 – 4). Ale kým už sme?

Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8, 12 – 17)

Väčšinou máme sklon vnímať sa ako nehodní, plní hriechu, ako akési nepodarky. Lenže Boh nepodarky netvorí. Vnímanie človeka, ktoré v ňom namiesto veľkosti videlo predovšetkým hriešnosť, vniesli do dejín mnohí teológovia či reformátori. A tak človeka definovali slovami, ktoré tu nie je slušné ani písať.

Pritom už Pavol napísal, že človek nie je otrok ani nič, čo by vyplývalo z otrockej mentality. Podľa neho sme synovia a dcéry, ktorí môžu Boha nazývať presne tak ako Ježiš: „Abba!“ „Otecko, Tatino!“ Nevieme si predstaviť, ako lahodne znejú Bohu tieto slová!

Richard Rohr na inom mieste dokonca píše: „Eucharistická liturgia nás pomaly presviedča o tom, kto sme, aj keď pri omši často hovorím, že pre Boha je jednoduchšie presvedčiť chlieb ako nás. Chlieb vie, víno rozumie. Ľudia bojujú proti všetkému, na čo sa necítia pripravení alebo čoho sa necítia hodní.“

Hodní nebudeme nikdy. Ale to v živote s Bohom nie je na programe dňa. Už to, že sme jeho synovia a dcéry, chce naznačiť, že tému hodnosti či nehodnosti ani nemusíme otvárať. Stačí, že je „hodný“ on. (Jozef Husovský)