Minizamyslenie Naučiť sa zmŕtvychvstaniu

Svojím narodením vstupujeme do sveta, ktorý je regulovaný pravidlami, zvykmi, zákonitosťami a zákonmi. Tie určujú „pravidlá hry“ a chránia každého človeka aj celú ľudskú komunitu, aby sme všetci mohli prežiť svoj život.

Keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. (Rim 8, 1 – 11)

Pavol však odhalil, že všetky tieto „životné inštrukcie“ nás dovedú len po hraničné pásmo smrti. Aj keď židovské náboženstvo vyzdvihlo Zákon veľmi vysoko, Pavol, ktorý sa k nemu sprvoti hrdo hlásil, odhalil práve toto „časové“ obmedzenie. Ani dokonale vyplnený Zákon nás neposúva ďalej. Iba po bránu smrti.

Lenže v živote sa potrebujeme naučiť aj to, čo máme zažiť až po ňom. Teda aj zmŕtvychvstanie. Pavol tvrdí, že je to možné len vtedy, keď svoj svet suchej litery zákona necháme preniknúť živým Duchom. Tým istým, ktorý denne inšpiroval Ježiša Krista.

Zákon hovorí: „Toto stačí a vyhneš sa trestu.“ Duch však hovorí: „Urob viac.“ Pretože také veličiny, akými sú láska, zhovievavosť, odpustenie či zmŕtvychvstanie, v zákone nenájdeme. Nezmestia sa tam. Zákon je na ne krátky. Týmto veličinám sa potrebujeme naučiť inak. Tým, že si dáme našepkávať Duchom.

Zákon nás životom prevedie, ale Duch je ten, vďaka ktorému si život môžeme užiť taký, aký je. Aj keď je niekedy bolestný. Ale ani bolesť, ktorá v živote prichádza znenazdajky, sa nedá ukotviť v zákone. (Jozef Husovský)