Napadlo vám už niekedy, prečo Ježiš zanechal svoje telo a krv práve v chlebe a víne?
Ježiš povedal zástupom: „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 44 – 51)
Nánosom čias, rôznych teologických smerov a hľadaní mnohí kresťania dospeli k názoru, že Eucharistia je odmenou za viac-menej dobrý život. V takomto prípade by však bolo možno príznačnejšie, keby sa Ježiš nechal v symbole šampanského a kaviáru alebo aperolu a tabuľky čokolády, či portského a steaku.
Ježiš sa zanechal v chlebe a víne, ktoré boli pre vtedajších ľudí v týchto zemepisných šírkach všedným denným pokrmom. To najneobyčajnejšie si vzalo podobu toho najobyčajnejšieho. Práve preto, aby sa stalo posilou všetkých. Jesť a piť potrebuje svätec aj hriešnik. Každý deň. Pred každým vykročením aj počas cesty. Dokonca ten, kto je v úzkych a padá pod ťažobou svojho kríža, ešte viac ako ten, kto ho zdravý, šťastný a bohatý pozoruje z chodníka.
Je na nás, aby sme telo a krv „v kabáte“ chleba a vína vrátili na miesto, ktoré im dal sám Ježiš. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.