Keď mala Mária Magdaléna tendenciu privlastniť si Ježiša po zmŕtvychvstaní, povedal jej tajuplné slová: „Už ma nedrž.“ (Jn 20, 17)
Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8, 19 – 21)
To isté Ježiš naznačil na prahu svojej dospelosti svojim rodičom, keď sa im stratil v chráme, aby sa sám našiel: „Prečo ste ma hľadali?“ (Lk 2, 49) Ježiš vyrazil na vlastnú cestu životom, pri ktorej bude mať mnoho priateľov a priateliek, ale žiadnemu či žiadnej z nich nedovolil, aby naňho aplikovali akýkoľvek majetnícky prístup. To isté naznačil aj vlastnej matke a rodine.
Albert Camus vo svojej hre Caligula nechá hlavného hrdinu volať: „Prinútim vás byť slobodnými.“ Lenže tak ako nemožno nikoho prinútiť, aby bol slobodný, nemožno ho prinútiť, aby nás miloval, a už vôbec nie k tomu, aby to robil spôsobom, ktorý mu „predpíšeme“. Pretože každý má v sebe niečo, k čomu nemáme prístup. A nikto nám ani napriek rodinným či iným putám nepatrí.
Aj keď sa to zdá ako nezdvorilé odmietnutie, Ježiš naznačuje cestu, akou sa k nemu dá dostať. Uskutočňovaním Božieho slova. A to možno vtesnať do jedného: Láska. Ktorá nie je sebecká (1 Kor 13, 5). To znamená, že nikoho nenúti byť slobodným, ale ponúka slobodu. Mária, ktorú Syn umierajúci na kríži zveruje Jánovi (Jn 19, 26 – 27), toto spojenie lásky a slobody pochopila. Aj keď to nebola ľahká cesta. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.