Minizamyslenie Boh zadarmo. Zadarmo?

Ľudia mali odnepamäti predstavu, že Boh je niekým vznešeným, Bytím, ktoré býva „v neprístupnom svetle“ (1 Tim 6, 16). Aj to mohlo byť príčinou toho, prečo obyčajný syn tesára a Márie (Mk 6, 3) so svojím nárokom na Božie synovstvo u mnohých narazil.

Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí...“ (Lk 14, 15 – 24)

Takýto vznešený Boh predsa nemôže niečo dávať len tak, márnotratne pozývať ľudí na svoju oslavu. Pozvaní si ju predsa musia nejako zaslúžiť. Aby vedeli, s kýmže majú tú česť. A takáto veľkolepá oslava sa musí odohrať len a len v Božom kráľovstve. Jednoducho, ako skonštatoval Richard Rohr: „Vždycky sme sa Bohu snažili brániť v tom, aby rozdával Boha – zadarmo!“

Preto Ježiš pri zmienkach o veľkoleposti vždy poukazuje na Božiu jednoduchosť, priamočiarosť a prítomnosť hneď vedľa ľudí. Ježišovská svadobná hostina sa môže a uskutočňuje hneď. A pozvaní na ňu nie sú tí, ktorí si to najviac zaslúžia, ale práve tí, ktorí to najviac potrebujú. Teda tí, na ktorých sa vznešení veriaci pozerajú ako na hriešnikov (Mt 9, 9 – 13).

Príčinou odmietnutia pozvania možno nebol nový kus poľa či novej haciendy, nový záprah volov či nový maybach ani medové týždne s mladomanželkou. Odmietnutie bolo zrejme odpoveďou na to, že Boh za svoje pozvanie nechce žiadnu zjavnú protihodnotu, milodar ani protislužbu.

Ibaže samá voda. Boh chce veľa. Všetko. Chce naozajstný úprimný vzťah. A ten znamená každý deň vstúpiť do života a naplniť ho (Jn 10, 10). A to sa nedá jednorazovo odbiť obálkou s bankovkami. (Jozef Husovský)