Tí, ktorí majú doma dieťa s poruchou autistického spektra, vedia svoje. A zrejme aj najlepšie pochopia analógiu, ktorú používa Richard Rohr, keď vysvetľuje tajomstvo vtelenia.
Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 26 – 38)
Tento teológ a učiteľ kresťanstva si všimol: „Bola jedna televízna šou, ktorá sa volala Východ slnka, o manželskom páre, ktorý mal dieťa s autizmom. Chceli, aby sa ich syn zmenil a vstúpil do ich priestoru. A robili všetko, čo mohli, pre to, aby dieťa vstúpilo do ich sveta a bolo ako oni, normálni ľudia. Až jedného dňa zistili, že, naopak, oni sami musia vstúpiť do jeho sveta.
Bolo to nezmyselné a vyčerpávajúce. Matka vstupovala do sveta dieťaťa jeho spôsobmi – deň za dňom sedávala na podlahe a hrala zdanlivo bláznivé, bezcieľne hry so svojím dieťaťom, mávala rukami a tak vstupovala do jeho sveta. Po rokoch, mnohých dňoch a tisícoch hodín k nim ich syn prehovoril.“
A Rohr pokračuje: „To je vtelenie! To je vzorec vykúpenia! To je cena, ktorú zaplatil Boh. Boh vstúpil do nášho sveta na náš spôsob, aby pocítil, aké to je byť človekom. Preto, aby sme aj my mohli k nemu prehovoriť tak, aby nám rozumel.“
Sami by sme sa márne pokúšali prelomiť bariéru a vstúpiť do Božieho sveta. Potrebovali sme, aby to urobil Boh. A on to urobil! Odvtedy v sebe nosí niečo ľudské a my v sebe nosíme niečo božské. Odvtedy patríme k sebe. On vstupuje do nás, aby sme my vstupovali do neho. A na začiatku boli dve základné „áno“. Božie a Máriino. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.