Minizamyslenie Napíš nulu

S podobenstvom o nepoctivom správcovi majú mnohí problém. Ježiš predsa vyzdvihuje človeka, ktorý evidentne koná nemorálne.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘“ (Lk 16, 1 – 8)

Na konci sa dozvieme, že Ježišovi nejde o to, aby vyniesol súd nad konaním tohto bezmenného správcu. Oceňuje to, že keď mu tečie do topánok, iniciuje svoj rozum, fantáziu aj istú prefíkanosť či prezieravosť, aby si s ľuďmi, ktorí ho nemajú radi, vytvoril vzťah. A to sa mu podarí. Z hľadiska účtovníctva je nepoctivý, z hľadiska svojich nápadov a ich realizácie je príkladom poctivosti.

Kazateľ Max Lucado sa však trochu opovážlivo pozerá na správcu ako na obraz Boha. Pripusťme si to aspoň na chvíľu spolu s ním.

Aj Bohu mnohí vyčítajú, že je nespravodlivý a v účtovných knihách mu nesedí ľavá a pravá strana. Aj on totiž každý deň každému z nás hovorí: „Vezmi svoj úpis a napíš... nulu.“ Každý deň nám odpúšťa nekonečný dlh, pretože inak ani nevie. On to nerobí z nejakej vypočítavosti, ale preto, že nás miluje. Ale aj on túži po tom, „aby ho prijali do domu“ a mali s ním naplňujúci vzťah.

Je to opovážlivé? Terézia z Lisieux vraj povedala: „Existuje jedna náuka, o ktorej Boh nič nevie – sčítanie a odčítanie.“ A vďaka tomu môžeme s Bohom kedykoľvek počítať. (Jozef Husovský)