Minizamyslenie Známy cudzinec

To nie je také sklamanie, ako keď slovenskí hokejisti nepostúpia do štvrťfinále majstrovstiev sveta. Ide o totálne životné fiasko. Jeho synonymom sú chrbty dvoch učeníkov na obzore za bránami Jeruzalema. 

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ (Lk 24, 13 – 35)

Ježiš pred troma dňami zomrel. Ale to, čo odchádzajúci učeníci považujú za najhoršie, je fakt, že zomreli ich predstavy o tom, čo mal urobiť. „Veď ak je Ježiš Mesiášom, neusne pri búrke. Neumrie. Nebude sa stavať proti tradícii. Urobí to, po čom tak túžime. Ale on to neurobil,“ snaží sa verbalizovať debatu dvoch sklamaných Max Lucado. 

Jednoducho konečná, záverečná a basta! A v tomto popole ich doterajšieho života sa stane niečo neuveriteľné. Práve v tomto bode stretnú Boha. Idú smerom od Jeruzalema a ani netušia, že sa doň vracajú. Deň sa končí, ale pre nich práve svitá. Stretli cudzinca, ktorý hovorí zrozumiteľné slová. 

Takýto je presne Ježišov Boh. V najtmavšej noci prichádza ako najväčší oheň. Aj cestu totálneho smútku dokáže nasmerovať k novej radosti. Prichádza ako cudzinec, ktorý nemá nič spoločné so svetom beznádeje. A práve vtedy, keď si myslíme, že sme ho spoznali, zmizne. Aby sme ho mohli opäť hľadať. A nachádzať. Jednoducho prichádza k nám paradoxne cez našu slabosť a zlomenosť, ako píše Richard Rohr.

Nekonečný Boh totiž nepozná konečnú stanicu. Zdanlivý koniec je pre neho novým začiatkom. A nový začiatok, to je zmŕtvychvstanie uprostred života. (Jozef Husovský)