Minizamyslenie Čo vypadlo zo systému?

Farizejom a zákonníkom, medzi ktorých patril aj Nikodém, nemožno uprieť maximálnu snahu súvisiacu s náboženstvom. Rokmi vybudovali naozaj obdivuhodný systém.

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Jn 3, 16 – 21)

Uznáva to aj kazateľ Max Lucado, ale dodáva: „Aj tá najúrodnejšia pôda neprinesie úrodu, keď nie je zasiate. (...) Keby boli farizeji a zákonníci poľnohospodári, tak by určite mali najlepšie pripravené pozemky v celom okolí. (...) Mali len jeden problém. Napriek všetkému dlhému diskutovaniu o správnom technologickom postupe mali žalostne malú úrodu. A potom sa objaví jeden obyčajný Galilejčan a v priebehu niekoľkých krátkych mesiacov má väčšie výsledky ako všetci farizeji počas celých generácií dokopy.“

Čo sa stalo? Z ich „vymakaného“ systému rokmi vypadlo to najdôležitejšie – láska. A teda sám Boh. Láska je tým zrnkom, ktoré treba zasiať, aby celý systém prinášal úrodu. Je dokonca zrnkom, ktoré sa ujme aj na kraji cesty, v tŕní či na kamenistej pôde (por. Mk 4, 1 – 9). Bez nej aj tie najskvelejšie systémy stoja ladom.

Preto evanjelista pripája slová o láske a jej poslovi – Ježišovi Kristovi, Božom Synovi.