Adventné minizamyslenie Zázrak odpustenia

Ježiš mnohokrát povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Akoby sa zdráhal pripisovať si podiel na zázraku vyliečenia. Akú vieru však prejavil ochrnutý?

Vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Lk 5, 17 – 26)

O okolnostiach ochrnutia ani toho, kto stál za jeho transportom priamo pred Ježiša, nevieme vôbec nič. Je možné, že človek na lôžku už na všetko úplne rezignoval. A tak na miesto jeho viery nastúpila viera jeho priateľov. Láska prenáša hory, ich viera rozbúrala strechu a dostala sa cez nepreniknuteľný dav.

Existujú však aj zázraky, ktoré sa udejú aj napriek vyslovenej ľudskej neviere. O takýchto prípadoch píše kňaz, ktorý sa stará o mládež na periférii, Guy Gilbert: „Stáva sa práve v Lurdoch, že veľmi ťažko chorí ľudia, ktorí už vieru stratili alebo ani nikdy neverili, ale prešli mariánskou svätyňou, sú náhle uzdravení. Bohu, pre ktorého nič nie je nemožné, stačilo, že prišli.“

Dilema, čo je ľahšie, odpustiť alebo uzdraviť, otvára tajomstvo nekonečne hlbokej ochoty Boha odpúšťať. Boh odpúšťa, pretože miluje. A aj preto, aby nás naučil, že si potrebujeme sami odpustiť. Aby sme ozdraveli. Neodpustenie samému sebe zrejme prikovalo toho muža na invalidný vozík a urobilo z neho živý uzlík, ktorý mohlo rozmotať len... takéto odpustenie.

Zdá sa, že najväčším zázrakom je odpustenie. A to, ak dokáže človek odpustiť sebe samému. Ním totiž (niekedy aj cez strechu) otvára cestu svojmu vyzdraveniu aj uzdraveniu svojich vzťahov. (Jozef Husovský)