Minizamyslenie Stratení a nájdení

Je zaujímavé, že sa Ježiš s väčšou vervou nevenuje 99 percentám tých, ktorí čítajú Bibliu, chodia do kostola a snažia sa byť dobrí, ale uteká za kadejakou prostitútkou, úžerníkom, opilcom či zlodejom.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.“ (Mt 18, 12 – 14)

Kňaz Guy Gilbert však možno prekvapivo tvrdí: „Stratenou ovcou môže byť pokojne aj nejaký biskup, ktorý zišiel z cesty a vystupuje príliš autoritatívne vo svojej diecéze. (...) Môže ísť aj o veľmi tradičného kňaza, ktorý chce aplikovať zákony cirkvi príliš tvrdo.“

A túto niť by sme mohli predĺžiť až do svojho srdca. Richard Rohr o Zachariášovej modlitbe (Lk 1, 68 – 79), píše: „Všimnite si, že modlitba nehovorí, že spasenie spoznávame pomocou dokonalého vyhýbaniu sa hriechom, ale práve skrze premieňajúcu moc odpustenia hriechov.“

Preto sa občas potrebujeme stratiť, urobiť chybu, padnúť. To je čas, keď nás môže Boh nájsť, niesť a učiť, čo je to láska. (Jozef Husovský)