Od svojej mladosti vždy túžil byť na správnej strane barikády – doslova aj symbolicky. Preto ako horkokrvný Bask stál a srdcervúco bojoval na hradbách pevnosti Pamplona, keď na ňu začali útočiť Francúzi. V zápale boja mu guľa z dela vážne zranila nohu, kvôli čomu týždne a týždne preležal v posteli. Avšak táto rana bola šťastná vina, pretože spôsobila zmŕtvychvstanie jeho duše. Vtedy ešte vôbec nie svätého, ale už úprimne hľadajúceho vnútorný zmysel a pravdivosť vo veciach.

Presne 500 rokov od tejto zlomovej udalosti v živote sv. Ignáca sme spoločne pozvaní počas Ignaciánskeho jubilejného roka „vidieť všetky veci novým spôsobom v Kristovi“. Ako to môžeme spolu so sv. Ignácom spraviť?

Ignác vždy chcel úprimne stáť na strane dobra, pravdy a lásky. Počas svojho života nepoľavil v hľadaní naozajstnej hĺbky, až magickej hlbočiny. A tak keď už bojoval v Božej armáde, rozhodol sa vložiť svoju vôľu do Božej vôle a robiť všetko a vždy na väčšiu česť a slávu Božiu. Svätý Ignác z Loyoly, jeden z najväčších kresťanských mystikov, vyslovil ten príznačný pojem MAGIS (viac), ktorý definuje túžbu chcieť vždy viac od života. Aj za cenu únavy a potu. Z Lásky a pre Lásku, pre Boha!

Ignác, ktorý žil v Španielsku v prvej polovici 16. storočia, pochádzal z urodzenej šľachtickej baskickej rodiny. V mladosti viedol rozmarný život rytiera – až do momentu jeho obrátenia. Ignác v ranej dospelosti strávil veľa času prípravou na život dvorana a vojaka. Mladý Bask - Íñigo López de Loyola - bol miláčikom žien a podľa niektorých zdrojov bol vskutku horkokrvný. Inými slovami, najviac ho vtedy zaujímal svetský úspech. „Vlasy má po plecia, nosí dvojfarebný prekladaný kabátik a krikľavú čiapku na hlave,“ napísal o dvadsiatnikovi Ignácovi jeho súčasník.

Ako chlapec na rodinnom hrade v baskickom regióne severného Španielska dostal tradičnú šľachtickú výchovu. Naučil sa čítať, písať, tancovať, bojovať a dobre sa správať na dvore. V srdci bol romantik. Keď mal však takmer tridsať rokov, všetky jeho sny sa otriasli v základoch – v bitke pri Pamplone mu guľa z kanóna roztrieštila pravú nohu a poranila aj ľavú. Jeden jezuitský historik povedal, že Ignác je možno jediný svätý s overeným policajným záznamom – za hlučnú nočnú potýčku s úmyslom spôsobiť závažnú ujmu.

Zranený v bitke pri Pamplone, ležiac na posteli, si čas krátil čítaním o Kristovi a životopismi svätých. Už v tejto dobe začal so sériami meditácií, ktorých zmyslom bolo očistiť si myseľ i ducha. Na základe týchto cvičení a vlastných duchovných skúseností rozvinul metódu duchovných cvičení (exercícií). Počas Duchovných cvičení prechádza človek jednotlivými etapami duchovného života – od očistenia a usporiadania si svojho života až po zjednotenie sa v láske so vzorom každého kresťana – s Ježišom Kristom.

„Sám Ignác sa k Bohu približoval okľukami a zistil, že Boh nepôsobí iba v ľuďoch, ktorí sa považujú za ,nábožných‘.“Zdieľať

Ignác postupne vymenil ambície vo vojenskom živote za ambície v duchovnom živote. Boh využil dokonca aj Ignácovu prehnanú pýchu na dobrú vec. V živote niet nijakej oblasti, ktorá by nemohla byť premenená Božou láskou. Boh dokáže rovno písať aj na krivých linajkách. A tak sa Ignác začal pýtať: Ako môžem Ježišovi viac slúžiť, lepšie ho nasledovať, viac milovať?

Rozhodnutie padlo v rozhovore pred krížom (ako je to opísané v knižke Duchovných cvičení): „Predstavím si Krista, nášho Pána, na kríži... Ako sa to stalo, že On, Stvoriteľ, prišiel medzi nás a stal sa človekom... a že prišiel zomrieť za moje hriechy... Takisto sa pozriem aj na seba pýtajúc sa, čo som ja urobil pre Krista, čo robím pre Krista a čo by som mal urobiť pre Krista." (Duchovné cvičenia, 53) Kto koná takýto duchovný rozhovor s Bohom deň čo deň, zmení sa. Tak aj Ignác zahorel túžbou slúžiť Kristovi a dať sa do jeho služieb.

Pápež František raz na sviatok sv. Ignáca na svojom účte na Twitteri napísal: „Tak ako svätý Ignác, dovoľme Ježišovi Kristovi, aby sa nás zmocnil a pod jeho vedením sa dajme do služby blížnych.“ Sv. Ignác z Loyoly, baskický mystik, tak nie je len výraznou postavou v učebniciach cirkevných dejín. Ignác je osobnosťou, ktorá môže prehovoriť aj k dnešnému človekovi a do súčasnej doby. A tak – čo nám dnes Ignác ponúka? Čím nás inšpiruje? Čomu nás učí?

Ignaciánska spiritualita fungovala pre ľudí v prekvapujúco rozdielnych časoch, na mnohých miestach a v rozličných situáciách. Spôsob života sv. Ignáca pomohol miliónom ľudí objaviť radosť, pokoj, slobodu a predovšetkým zakúsiť prítomnosť Boha v každodennom živote.

Dnes môže sv. Ignác osloviť i nás. Presne 500 rokov po jeho obrátení nám dnes Ignác chce povedať dôležité posolstvo: Boh ide ľuďom v ústrety tam, kde sa nachádzajú. Každý z nás sa na ceste k Bohu nachádza inde. A možno aj na inej ceste. Sám Ignác sa k Bohu približoval okľukami a zistil, že Boh nepôsobí iba v ľuďoch, ktorí sa považujú za „nábožných“. Dokonalosť nie je vyhradená iba hŕstke vyvolených a osvietených.

Spiritualita a duchovný odkaz sv. Ignáca z Loyoly prirodzene prijíma každého, od oddaného veriaceho až po pochybujúceho hľadača. Nech aj nám životný príbeh sv. Ignáca pomôže na našej životnej cestičke viery, aby sme dokázali „vidieť všetky veci novým spôsobom v Kristovi“.