Malí Ježišovia vo všetkých jasličkách sveta sú takí milí. Aj preto sú Vianoce takými príjemnými sviatkami. Richard Rohr však pripomína, aby sme vďaka takémuto sentimentu neskĺzli k „bábätkovskému kresťanstvu“.
Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Lk 10, 21 – 24)
Počas adventu totiž nečakáme len na malého Ježiška, ale aj na univerzálneho Krista, ktorý sa má zjaviť na konci. A Vianoce nie sú len spomienkou na nepríjemnú cestu Svätej rodiny končiacu sa betlehemským happyendom. V tomto zatiaľ malom dieťati sa deje niečo epochálne veľkolepé.
Boh sa spája s človekom. A už jeho vtelením prichádza do sveta spása. Ježiš nám prišiel ukázať „fotku Boha“ a predstaviť „život v kuchyni Trojice“. Ten sa stáva prototypom naplneného života. A to je podstata našej spásy. Pretože spása nie je primárne otázkou utrpenia Božieho Syna, ale jeho superlásky.
Maličkými máme zostať vo svojich srdciach my, ale nie Ježiško v jasliach. Ten sa musí stať dospelým. Tak ako viera. Maličkých. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.