Minizamyslenie Za odpustením na kosačke

Niektoré Ježišove výroky berieme doslovne, s inými si nevieme rady, a tak okolo nich taktne prejdeme po špičkách. K týmto patrí aj tento. Aj keď je celkom priamy a úplne jasný:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“ (Mt 5, 20 – 26)

V mimoriadne silnom filme Davida Lyncha Príbeh Alvina Straighta sa hlavný hrdina vydáva za svojím bratom, ktorý utrpel mŕtvicu a s ktorým sa po hádke už desať rokov nerozprávali. Cestu dlhú niekoľko stoviek míľ sa rozhodne absolvovať na záhradnej kosačke. Necháva pred svojím domom posmech okoloidúcich aj všetky „dôležitejšie“ veci.

Zmierenie sa je pre Ježiša také silné, že pokojne necháva ležať obetný dar na zemi. Pretože tým najväčším darom je odpustenie.

V ostatnom čase neraz nariekame nad tým, že sa naše kostoly vyprázdňujú. Ale čo ak je to preto, lebo ľudia vzali vážne túto Ježišovu výzvu? Zmierenie niekedy potrebuje dosť času. Viac ako prejsť na malom domácom traktore z Iowy do Wisconsinu.

Dobre, bol to chabý pokus o žart. Ale takéto vyľudnenie chrámov by bolo krásne. Také krásne, aké je vrátiť sa späť po zmierení. Pritom obetný dar už bol na oltár položený. V objatí plnom odpustenia. (Jozef Husovský)