Ktorá situácia vám napadne, keď sa povie „apoštol Peter“? Väčšine asi jeho správna definícia, po ktorej z neho Ježiš urobil „skalu“ (Mt 16, 13 – 19). A táto skala sa stala akýmsi synonymom Petrovej „neomylnosti“.
Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. (Lk 5, 1 – 11)
V evanjeliách však nájdeme oveľa viac situácií, v ktorých sa prejavuje Petrovo vysoké sebavedomie a následná „omylnosť“ (Mt 16, 21 – 23; Lk 22, 33). Ježiš ho však pozná ako vlastné „kristusky“. Vie, že nech je Peter, aký je, nikdy nehrá. Vždy je to on.
O to silnejšia je „poloha“ Petra kľačiaceho medzi rybami a uznávajúceho svoju hriešnosť. Pretože aj toto je „Peter, v ktorom niet lesti“. Tento súboj o ryby počas najväčšieho slnka mal vyhrať profík Peter. Prázdne siete by boli príležitosťou povedať Ježišovi: „Možno vieš veľa o Božom kráľovstve, ale loveniu rýb nerozumieš.“
Namiesto toho Peter uznáva svoju nedostatočnosť. Je chytený na ihrisku, na ktorom mal zvíťaziť. Uznáva, že sieť jeho srdca je totálne prázdna. Aj Ježiša, ktorý ju ako jediný dokáže zaplniť. Táto jeho úprimnosť pripomína modlitbu mýtnika v chráme (Lk 18, 9 – 14). Takú silnú, že pohne aj Božím Synom.
Ježišova myšlienka na skalu sa možno nezrodila ani tak vo chvíli správnej definície, ako na mokrej palube plnej rýb. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.