Minizamyslenie Boh pre nás

Možno za tým, že časť učeníkov povedala Ježišovi zbohom, nestáli len slová o nutnosti jesť jeho telo a piť jeho krv. Ježiš neustále prekvapoval slovami o svojom bytostnom prepojení s Bohom aj nárokmi na svojich nasledovateľov. Nešlo len o pitie krvi. Celý koktail, ktorý namiešal, bol v tejto chvíli pre učeníkov nepitný. 

Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ (Jn 6, 60 – 69)

Napriek tomu neostal sám. Možno aj tí, čo zostali, mali srdce a hlavu plné pochybností: 

„Pane, nie sme si istí tým, aký zmysel má náš život. V tomto bode si nie sme istí, či vôbec niekam smeruje. Niekedy nie si pre nás skutočný. Inokedy s tebou ani neprežívame žiadnu radosť,“ snaží si „vyčítať z pier“ ich odpovede Richard Rohr a pokračuje: „Ale, Pane, ku komu inému by sme šli? (...) Videli sme, ako v našich životoch pôsobíš. Miluješ nás a doviedol si nás až do tejto chvíle a tvoja dobrota nás nesie ďalej.“

Boh je prekvapivý a nepochopiteľný. Občas na nás padá celý svet aj nebo a Boh mlčí. Dokonca máme pocit, akoby vôbec nebol alebo sa mu všetko nekontrolovane vymklo z rúk. A predsa po tom všetkom príde chvíľa, keď ucítime, že napriek tomu to, čo nás nesie životom, je jeho láska.

„Viera ani tak neznamená veriť, že Boh je, ale skôr že Boh je pre nás,“ zakončuje svoju prechádzku po krajine rozorvanej učeníckej duše Richard Rohr. A presne v to zostávajúci učeníci uverili. (Jozef Husovský)