Zatiaľ jediná veľká párty, na ktorej zahliadli Ježiša v Markovom evanjeliu, sa uskutočnila v Léviho dome, ktorý sa práve chystal zavrieť (Mk 2, 13 – 17). Muselo im to poriadne ležať v hladom umorenom žalúdku, keď na základe jednej akcie prišli s tvrdením, že sa Ježiš – vlastne jeho učeníci nepostia.
(Jánovi učeníci a farizeji) prišli k Ježišovi a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ (Mk 2, 18 – 22)
Servítky pri pôste nepotrebujeme, tak si to povedzme priamo: pôst sám osebe nemá žiadnu hodnotu. Získava ju až úmyslom, s ktorým sa chceme postiť. Keď sa Jánovi a učeníci farizejov postili s úmyslom pokánia či zvládania svojich tienistých stránok, alebo azda preto, aby sa zaradili medzi „tých lepších“, išlo iba o nich samých a ich čo najlepší výkon v odvetví zvanom pôst.
Ježiš spája pôst so vzťahom k Ženíchovi. V jeho očiach sa teda ľudia nepostia len sami pre seba, ale preto, aby sa stávali ľudskejšími, otvorenejšími či láskavejšími voči druhým. Alebo preto, ako to povedal bývalý ukrajinský metropolita Volodymyr Sabodan, aby „sa nepožrali navzájom“.
Ježiš presadzoval to, aby sa človek nepostil okato, ale v skrytosti, v ktorej vidí iba Boh (Mt 6, 16 – 18). Preto tí, čo mu položili otázku o pôste, nemohli tušiť, či, kedy a koľko sa postil on alebo jeho učeníci.
Možnože najdôležitejšie je držať pôst v posudzovaní ľudí. A to dokážeme iba vtedy, keď pôjdeme ježišovskou cestou, ktorá vedie od snahy len o vlastnú dokonalosť smerom k iným. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.