Minizamyslenie Trpte sklerózou

Viete, že nielen Boh alebo kňazi môžu odpúšťať či neodpúšťať hriechy? V istom zmysle máme túto moc všetci.

Znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 19 – 31)

Áno, vo svojom vnútri môžeme iným hriechy odpustiť alebo zadržať. Schopnosť zadržiavať hriechy máme dokonca istým spôsobom iba my ľudia. Boh sa tejto možnosti už dávno vzdal. Ako hovorí príbeh, ktorý priniesol Anthony de Mello: 

„Istá žena bola presvedčená, že sa jej zjavuje Boh. Išla sa poradiť k biskupovi. Ako ‚skúšku‘ biskup vymyslel: ‚Pri najbližšej príležitosti ho požiadajte: Prosím, vyjav mi všetky hriechy pána biskupa. Ak ten, čo sa vám zjavuje, je naozaj Boh, povie moje hriechy.‘

O mesiac neskôr sa biskup pýtal ženy: ‚Opäť sa vám zjavil Boh?‘ ‚Myslím, že áno.‘ ‚A spýtali ste sa ho na moje hriechy?‘ ‚Samozrejme.‘ ‚Čo vám odvetil?‘ ‚Boh mi riekol: Choď k biskupovi a oznám mu, že som všetky jeho hriechy zabudol.‘“

Ježiš týmito slovami brnká na strunu nášho milosrdenstva. Nikto z nás nie je bez hriechu a neraz sami potrebujeme a prosíme o to, aby naše hriechy boli (od)pustené. Prosíme teda o milosrdenstvo. Aj s vedomím, že tí, ktorí majú ich odpustenie v rukách, nepoznajú naše vnútorné motívy, slabosti či chvíľkovú stratu zamerania na dobro.

Presne, ako to napísal neznámy autor: „Každý, koho stretnete, môže prežívať vnútorný boj, o ktorom vôbec nič neviete. Buďte milí. Vždy.“

Buďte milosrdní. To znamená, trpte vysokým stupňom sklerózy voči hriechom. Vždy. (Jozef Husovský)