Minizamyslenie Povedané po ľudsky

Jeden uznávaný kazateľ sa na začiatku školského roka prihovoril deťom z cirkevnej základnej školy. Hovoril o tom, že „musia kontemplovať ukrižovaného Krista“. Nečudo, že sa ošívali nielen deti, ktoré majú ADHD. A dospelí ostošesť zívali. Nádherná myšlienka, ktorá však nebola preložená do reči, ktorej by rozumeli.

Hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. (Rim 6, 19 – 23)

Aj Pavol by mohol o tom, komu alebo čomu venovať svoje životné sily, hovoriť vznešeným jazykom. Namiesto toho hovorí o otroctve a smrti verzus požehnaní a večnom živote. Naše talenty a dary sú stále rovnaké. Ich užitočnosť sa mení podľa toho, kam ich nasmerujeme. Každý z nás má väčšie či menšie skúsenosti s budovaním kariéry, užívaním si života či so skúšaním nájdenia šťastia. Tie sú istým spôsobom nevyhnutné pre prvú polovicu života, ako by povedal Richard Rohr.

V druhej polovici života si už človek potrebuje vybrať, do čoho investuje svoju energiu, čas a vôbec samého seba. Môže ich vložiť do všetkého toho, čo ponúkajú lifestylové časopisy a momentálne trendy. To mu však neodpovie na hlboké otázky života. (A túto neschopnosť Pavol nazýva smrť.) Alebo sa môže nasmerovať smerom k láske, vnímaniu, prijímaniu, odpúšťaniu a vľúdnemu slovu hovorenému po ľudsky. To prináša pokoj, a teda večný život.

Toto sú ľudské Pavlove slová o tom, ako sa stať naozajstnými ľuďmi. (Jozef Husovský)