Minizamyslenie Nedokonalý svet, dokonalý Boh

Hlavne v súvislosti so slobodou prejavu sa čoraz viac objavujú otázky, či je sloboda neobmedzená alebo má nejaké hraničné čiary, cez ktoré nesmie ísť. A ak má svoje limity, je to potom ešte sloboda?

Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. (Rim 7, 18 – 25a)

Väčšina ľudí si myslí, že v politickom systéme, v ktorom žiadny autokrat nijako neokliešti slobodu, má absolútnu slobodnú vôľu a voľbu. V skutočnosti si v sebe všetci nesieme veľmi veľa vrodených alebo nadobudnutých vzorcov, ktoré nás podvedome robia neslobodnými. Presne o tom píše Pavol. Aj keď chce slobodne robiť dobro, veľa ráz v konečnom dôsledku zvíťazí zlo.

Aj keď sa Pavol na túto skutočnosť až sťažuje, neláme nad ňou palicu. Nepíše, že v takom prípade sa neoplatí nič robiť. Z istého hľadiska nás toto limitovanie drží v hraniciach ľudskosti. „Neexistuje žiadny nepoškvrnený piedestál, na ktorý by sme sa mohli postaviť a súdiť ľudstvo – aj keď nám náboženstvo predtým nahovorilo, že môžeme,“ konštatuje Richard Rohr. Už to je dobrá vyhliadka.

Neschopnosť urobiť svet dokonalým nie je naším trestom, ale požehnaním. Keby sme mali schopnosť perfektne ho opraviť, zabudli by sme na Boha. Tento svet nie je dokonalý možno preto, aby sme si stále uvedomovali, že oveľa viac ide o dokonalého Boha. A svet je aj jeho starosť. Urobme pre svet maximum a ostatné nechajme na Dokonalého. V tom zrejme tkvie toto tajomstvo. (Jozef Husovský)