Žiadna zmena nemá v ľudskom živote ustlané na ružiach. Málokomu sa totiž chce z vyhriatych papúč a vychodených chodníkov.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomeňte si na Lotovu ženu.“ (Lk 17, 26 – 37)
Lotova žena je symbolom prílišnej zviazanosti s minulosťou. Fyzicky už je na ceste, za mestom, jej srdce je však stále v Sodome. Nostalgicky sa otočí a v tej chvíli sa premení na soľný stĺp (Gn 19, 26). Je to podobenstvo o tom, ako môže prílišné zrastenie s minulosťou paralyzovať človeka na ceste vpred.
Nejde pritom o to, že by človek nemohol bilancovať minulosť. Už len kvôli tomu, aby si mohol urobiť reálnejšie plány do budúcnosti (Lk 14, 28 – 32). Ale to najdôležitejšie je, aby naplno prežíval prítomný okamih. To, čo bolo, môžeme zmeniť, ale aj to, čo bude, môžeme ovplyvniť len v prítomnosti, do ktorej nás Život postavil. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.