Minizamyslenie Vy im dajte jesť

Kedysi Ježiš povedal, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého Božieho slova“ (Mt 4, 4). Podľa tohto pravidla by sa jeho misia skončila záverečným „amen“.

Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ (Lk 9, 11b – 17)

Ježiš však vidí celého človeka, ktorý potrebuje jedlo pre dušu, ale aj pre telo. Učeníci chceli na pomyselné dvere vyvesiť ceduľku „Zatvorené“. V tom zdanlivo nelogickom príkaze „Vy im dajte jesť!“ sa skrýva ono Ježišovo „telo za život sveta“ (Jn 6, 51). Nikdy nenechá ľudí „v štichu“.

Dnes sme presne vyselektovali ľudí, ktorí si Ježišov chlieb – jeho telo – zaslúžia a ktorí nie. Tí, ktorých sme pomocou zákonov postavili mimo, sa stávajú maličkými – duchovnými bezdomovcami, ktorých hlas a hlad nepočuť. A práve takých Ježiš volal a volá k sebe. Pretože možno oveľa viac pištia po jeho pokrme ako tí, ktorí ho berú ako samozrejmosť. Aj tu počuť ozvenu jeho slov: „Vy im dajte jesť!“

Ak pred týmito ľuďmi zamkneme pokrm, Ježiš nájde v ich živote spôsob, ako ho môžu „jesť“. Lebo nikoho nenechá napospas osudu. Len škoda, že sme to nepochopili. (Jozef Husovský)