Minizamyslenie Vidieť neviditeľné

Ježiš musel byť neraz terčom výsmechu. Vtedy, keď chcel zborený chrám postaviť za tri dni, keď poslal Petra, aby vnútri chytenej ryby našiel peniaz, ale aj vtedy, keď napriek úmrtnému listu tvrdil, že dievča iba spí.

Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. (Mt 9, 18 – 26)

Aj dnes stoja na jednej strane skeptici, ktorí veria len overeným faktom, a dobrodruhovia, ktorí zase veria všetkému, čo nie je mainstream. Ježiš nechce nakloniť misky váh na jednu ani na druhú stranu. Ide mu o odovzdanie skúsenosti, že niektoré veci nemusia byť také beznádejné, ako vyzerajú.

Kazateľ Max Lucado to zhŕňa takto: „Ježiš núti Jaira, aby sa pozrel na neviditeľné. Keď hovorí: ‚Len ver... ‘, tak ho v skutočnosti žiada: ‚Neohraničuj svoje možnosti tým, čo môžeš vidieť. Nenačúvaj len tomu, čo môžeš počuť. Nenechaj sa riadiť iba logikou. Ver, že v živote je toho viac ako len to, čo vidíš!‘.“

Našťastie sú na svete vždy ľudia, ktorí podobne ako Michelangelo vidia v kuse bezcenného kameňa sochu Dávida, na močariskách nové mesto a v tých najväčších chuligánoch najvernejších spolupracovníkov v sociálnej oblasti.

Niekedy nám k zlepšeniu videnia stačí navštíviť očnú optiku, inokedy sa hodiť do bláznivo veľkej viery. (Jozef Husovský)