Minizamyslenie Vidieť za roh

Naše cesty sú lemované poslami nedobrých správ, obchodníkmi s pesimizmom a profesionálnymi plačkami. So stopercentnou istotou hovoria, že sa všetko skončí alebo už skončilo fiaskom.

Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ (Mk 5, 21 – 43)

Svoje by o tom vedeli povedať Jairus aj bezmenná žena, ktorá sa tajne dotkla Ježiša. O tlačiacom sa zástupe, ktorý neraz zacláňa a odstrkuje tých, ktorí by sa najviac potrebovali dotknúť Ježiša. O ľuďoch s čerstvou správou od koronera. O plačkách platených za smutnú atmosféru.

Žena trpiaca krvotokom a Ježiš odmietli uveriť v nezmeniteľnosť situácie. Idú strmhlav v ústrety viere Bohu, ktorá, ako parafrázuje Max Lucado, znamená „byť si istí tým, čo nevidíme“ (Hebr 11, 1). Učeníci vidia nepriepustný dav, žena medzierku, cez ktorú sa môže s vierou dotknúť Lekára. Jairus vidí správu o úmrtí, Ježiš medzierku, ktorou skrze dotyk daruje dievčaťu život.

Je pravda, že vidíme len výsek skutočnosti. Ale viera nám dáva schopnosť vidieť aj „za roh“. Dokonca aj vtedy, keby žena zostala naďalej pacientkou a Jairova dcéra by neožila. Boh, ktorého predstavuje Ježiš, pôsobí aj „za rohom“ choroby a smrti, ktorú vnímame. Lieči vnútri a kriesi k životu v inej dimenzii. (Jozef Husovský)