Raniero Cantalamessa kedysi prekvapivo poznamenal, že Ježiš ešte úplne nevstal z mŕtvych. Dokončí ho podľa neho až vtedy, keď z mŕtvych vstane posledný človek.
Hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ (Mt 28, 1 – 10)
Ježiš pre náš naplnený život urobil všetko. Do krajnosti miloval, trpel, vypil kalich smrtonosnej bolesti aj kalich víťazstva nad smrťou. Teraz je pomyselná lopta života na našej strane ihriska. „Nejde už len o to, čo Boh urobil pre nás, ale čo to robí s nami,“ povedal pred časom salezián Imrich Horváth.
Zmŕtvychvstanie je totiž trochu nebezpečný projekt. Nič nenecháva na tom istom mieste ako predtým. Už nestačí vrátiť sa domov s košíčkom z kostola tou istou cestou. Zmŕtvychvstanie nás nutne zdvíha z vyhriatej pohovky a núti nás niečo urobiť. Inak. Niečo zmeniť. Ježiš po zmŕtvychvstaní je a nie je ten istý.
Aj v tomto zmysle Ježiš vstával z mŕtvych každý deň. Toto s ním urobilo zmŕtvychvstanie ešte predtým, ako sa reálne stalo. A on nevstal preto, aby sme si na jeho triumf zaspomínali, s uznaním naň ukazovali a mali ho v úcte.
Vstal preto, aby sme vstali aj my. A dokončili jeho zmŕtvychvstanie. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.